Katedra dejín a teórie umenia
Katedra etiky
Katedra filozofie
Katedra histórie
Katedra klasickej archeológie
Katedra klasických jazykov
Katedra politológie
Katedra psychológie
Katedra sociológie

Acta Moralia Tyrnaviensia VII


Vyšla nová publikácia Katedry etiky a morálnej filozofie: zborník Acta Moralia Tyrnaviensia VII s názvom  Reflexia človeka v slovanskom filozofickom prostredí. Tento zborník je spoločnou publikáciou účastníkov medzinárodnej vedeckej konferencie (Slovákov, Čechov, Poliakov, Ukrajincov a Rusov), ktorá bola organizovaná na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave dňa 26. októbra 2016 Katedrou etiky ako jeden z výstupov riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0375/16 na tému Človek medzi profánnym a sakrálnym v ruskom myslení 20. storočia. 

Úsilie nášho konferenčného jednania, ktorého plodom je aj tento zborník, smeruje k zámeru poukázať na originálne prepojenie filozoficko-antropologických tendencií v ruskej filozofii 20. storočia a o ich systematické spracovanie so zreteľom na dopad týchto ideí na filozofické myslenie 20. storočia a súčasnosti. Kľúčovou témou ruskej filozofie a ruského religiózneho myslenia v 20. storočí bola politika a téma sociálnej spravodlivosti, vždy však idea človeka, ktorá mala prostredníctvom sociálno-politických štruktúr prirodzene vyústiť do symbiózy pravdy s dobrom, čo sa malo odraziť v integrite filozofie, antropológie, sociálnej náuky a politiky. Sprístupnenie ruských filozoficko-antropologických ideí môže byť prínosom aj pre súčasné filozofické myslenie a aktuálnu morálno-hodnotovú krízu v Rusku a v Európe vôbec. Interdisciplinárne rozmedzie témy je zároveň výzvou pre ďalší výskum a nové testovanie ruských ideí v kontexte súčasnej slovenskej/slovanskej filozofie. Idey v zborníku uvádzaných ruských filozofov nie sú ešte stále slovenskej odbornej, o to viac laickej verejnosti, známe. Prakticky totiž neexistujú preklady pramennej ani sekundárnej literatúry v slovenskom jazyku. Z tohto dôvodu stojí slovenská filozofia i reflexia na pôde etiky pred výzvou hlbšie pochopiť úsilie ruských filozofov o sociálnu spravodlivosť, aktuálne sprístupniť, ale aj kriticky reflektovať inšpiratívne ruské myslenie. Rovnako vnímame ako dôležitú aj ich následná komparácia s filozofickým myslením 20. storočia na Slovensku, ako aj s názormi a postojmi ruských autorov žijúcich na Západe, napr. v oblasti ruskej religiozity a filozofie kultúry.

V nadväznosti na súčasný stav danej problematiky treba povedať, že aj napriek vplyvom najmä nemeckej klasickej filozofie, si ruská filozofia zachovala svoju originalitu a jedinečný prístup k riešeniu filozofických otázok. Filozofické myslenie v Rusku predstavuje variantu nesekularizovanej filozofickej teórie, v centre ktorej sú témy o vzájomnom vzťahu človek – Boh, morálka - náboženstvo, veda - viera. Ruské filozofické myslenie zdôrazňuje vyššiu hodnotu morálky a jej spätosť s človekom. Ambíciu predstaviť práve antropologicko-morálny aspekt slovanského myslenia má aj zborník štúdií publikovaných v edícii Acta Moralia Tyrnaviensia VII.

JAROMÍR FEBER – HELENA HREHOVÁ – PETER RUSNÁK

 

Zborník si môžete objedna TU