Katedra dejín a teórie umenia
Katedra etiky
Katedra filozofie
Katedra histórie
Katedra klasickej archeológie
Katedra klasických jazykov
Katedra politológie
Katedra psychológie
Katedra sociológie

História

História Filozofickej fakulty TU v Trnave

Trnavská univerzita (1635-1777) bola najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou na území dnešného Slovenska. Je dejinným paradoxom a popretím starého úslovia inter arma silent musae – cez vojnu mlčia múzy – že v Trnave vznikla univerzita takmer v časovom centre zdĺhavej európskej kataklizmy, tridsaťročnej vojny.

Prehistória univerzity sa začala písať v čase, keď kráľ Matyáš II. V roku 1615 daroval jezuitskému kolégiu opustený dominikánsky kláštor s kostolom sv. Jána Krstiteľa. Zakladateľ Trnavskej univerzity kardinál Peter Pázmaň SJ chcel pozdvihnúť vzdelanosť v Uhorsku, povolal do Trnavy vynikajúcich učencov a umožnil univerzitné vzdelanie študentom z celého stredoeurópskeho priestoru. Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo 13. novembra 1635 v dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde za veľkej účasti ľudu, cirkevných hodnostárov a šľachty odovzdal pri bohoslužbách kardinál Pázmaň zakladajúcu listinu prvému rektorovi Jurajovi Dobronockému.

Okrem konštitutívnych fakúlt, zriadených v roku 1635 - fakulty filozofickej a teologickej - sa univerzita v roku 1667 rozšírila o fakultu právnickú a v roku 1769 o fakultu lekársku. Od roku 1646 pôsobila pri univerzite aj kníhtlačiareň. Tlačiarenská a vydavateľská činnosť univerzity predstavovala viac než 5.000 titulov v rozličných jazykoch, medzi nimi i prvé tlače v predbernolákovskej slovenčine. Knižnica Trnavskej univerzity obsahovala 15 tisíc zväzkov, univerzita mala i botanickú záhradu a astronomické observatórium, ktorého zakladateľom bol svetoznámy astronóm Maximilián Hell. Na akademickej pôde historickej Trnavskej univerzity promovalo okolo 4.500 bakalárov, magistrov a doktorov.

Filozofická fakulta bola prvou konštitutívnou fakultou univerzity. Pripravovala na štúdium teológie. Štúdium na nej trvalo tri roky: v prvom roku sa začínalo kurzom logiky, v druhom pokračovala výučba kurzom fyziky a v treťom metafyziky. V priebehu ďalších desaťročí pribudli popri hlavných aj iné predmety: matematika, geometria, etika, astronómia, prírodné vedy, cirkevná, uhorská a svetová história, taliančina, francúzština, šerm, tanec a i. Na čele fakulty bol dekan, ktorého menoval provinciál Rakúskej Spoločnosti Ježišovej. Filozofická fakulta udeľovala titul bakalár, magister a doktor, ktoré sa odovzdávali na slávnostných promóciách. Tie sa konali za prítomnosti rektora, kancelára a dekanov.

Spomedzi významných profesorov možno spomenúť Martina Palkoviča, Martina Sentivániho-Svätojánskeho, Henricha Berzeviciho, Františk Černoviča, Pavla Beňovského, Jána Príleského, Andrea Jaslinského, Jána Ivančiča, Antona Revického, Jána Horváta. Prvým (filozofickým) titulom vytlačeným v roku 1640 bol Triplex philoshophiaae rationalis od Andreja Mokchaiho. Neskôr v tlačiarni vychádzali filozofické príručky, niekedy aj staršie filozofické práce (Boëtius: O úteche z filozofie), aj mimo Uhorska obľúbená encyklopédia Miscelanea od Martina Sentivániho. V Trnave poznali aj práce Descartesa a Newtona.

Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 sa nad Trnavskou univerzitou začínalo zmrákať. Namietalo sa, že Trnava nemá výhodnú polohu, nemá dostatok budov a predovšetkým chýba veľká nemocnica. Osobitná komisia prehliadla 2. decembra 1776 budovy v Trnave a v roku 1777 cisárovná Mária Terézia nariadila presídliť Trnavskú univerzitu do Budína, kde dala k dispozícii kráľovský palác.