Najdôležitejším zdrojom informácií na základe ktorého prináša historik obraz minulého pre súčasníka je historický prameň. Prameňom je všetko, z čoho môžeme čerpať informácie o vývoji v minulosti. Pre historika, ktorý skúma stredoveké, novoveké alebo najnovšie obdobie sú najdôležitejším zdrojom informácií pramene, ktoré sú zachované písomne.
Historik pri spracúvaní údajov z prameňa informácie interpretuje, pričom je ovplyvnený dobou, v ktorej žije. Interpretácia je teda posun informácií z prameňa vzhľadom na okolnosti jeho vzniku. O mnohých veciach pramene nevypovedajú. lebo v čase písania prameňa ich považovali za všeobecne známe a nebolo treba o nich písať alebo určitým spôsobom vysvetľovať. Pre súčasníka sú už neznáme a preto ich nemôže brať do úvahy. Takto sa tiež zmenia výpovedné možnosti prameňa, pretože súčasník ich nemôže pochopiť tak, ako ho chápal autor textu. Keď interpret prameňa pozná mnohé dobové súvislosti môže prameň pochopiť inak, ako keď s ním pracuje človek, ktorý takéto poznatky nemá. Teda nestačí mať historickú informáciu vo forme písaného prameňa, ale je nevyhnutné získať čím viac informácií o okolnostiach jeho vzniku, čomu mal prameň slúžiť, teda podrobiť prameň všestrannej kritike.