Skočiť na hlavný obsah

Profesor Ján Grác sa narodil v roku 1930 v Kovarciach. Základnú a strednú školu navštevoval v Topoľčanoch. Odbor psychológia vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú školu absolvoval s červeným diplomom, a to nielen hlavný odbor psychológia (1956), ale aj následné sprievodné predmety učiteľskej aprobácie (1959). Po skončení vysokej školy pracoval na Ústave ďalšieho vzdelávania učiteľov v Bratislave (1956-1961) ako vedúci oddelenia psychológie. V roku 1961 bol z politických dôvodov prepustený zo zamestnania a učil na stredných školách v Bratislave (1961-1964). V rokoch 1964 až 1966 sa zamestnal na Výskumnom ústave pedagogickom v Bratislave, neskôr na Psychologickom ústave Univerzity Komenského v Bratislave (1966-1967). Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval od roku 1965 postupne ako asistent, docent a profesor až do odchodu do dôchodku. Od roku 1994 pôsobil ako profesor na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Jeho príchod na katedru bol spätý s neľahkým obdobím, ktoré bolo poznamenané politicko-ideologickými tendenciami, usilujúcimi o zánik nielen katedry, ale i Trnavskej univerzity. Za tejto zložitej situácie sa ujal vedenia, stabilizovania a rozvoja nového pracoviska. Neľahkej úlohy sa zmocnil, pre neho s príznačným odhodlaním, plnou zodpovednosťou a rozvahou. Pod jeho vedením sa katedra psychológie zamerala, ako jedna z mála, na formovanie mladého človeka v zmysle vnímania a rozvoja jeho trojdimenzionálnej sféry ako somato-psycho-spirituálnej osobnosti. V dôsledku toho predmetom výučby a výskumu sa na katedre stali aj také otázky, ako uvedomovanie si duchovnej sféry, kontakt s transcendentnom, vôľa k zmyslu života, duchovné presvedčenia a hodnoty.

Profesor Ján Grác bol členom vedeckých rád viacerých univerzít. Pôsobil v pozícii garanta štúdia psychológie, bol predsedom odborovej komisie doktorandského štúdia pre študijný program Sociálna psychológia a psychológia práce. Svoju odbornosť a profesionalitu psychológa a pedagóga v plnej miere uplatňoval aj prostredníctvom bohatej expertíznej činnosti v rozličných spoločenských a kultúrnych inštitúciách napr. v Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, posudzoval návrhy žiadostí na zriadenie Centier excelentnosti SAV. Významným spôsobom sa pričinil o rozvoj pedagogickej a školskej psychológie na Slovensku, stal sa spolutvorcom novej koncepcie školského psychológa. Na katedre psychológie Trnavskej univerzity bol zakladateľom a editorom psychologického periodika Acta Psychologica Tyrnaviensis. Bol a je aktívnym spolupracovníkom aj v interdisciplinárnych oblastiach. Je členom Rady pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri Konferencii biskupov Slovenska, ktorá mu 19. septembra 2019 udelila cenu Fides et Racio ako významnej osobnosti v oblasti psychológie na Slovensku.

Počiatky tvorivého bádania u profesora Gráca siahajú už do jeho stredoškolského a neskoršie vysokoškolského obdobia. V súťaži Literárneho krúžku na Gymnáziu v Topoľčanoch získal prvú cenu za esej Úvahy o živote. Ako vysokoškolský študent napísal takmer dve desiatky článkov publikovaných v periodikách vtedajšej tlače. Profesor Ján Grác sa vo svojej bohatej vedecko- výskumnej činnosti orientoval na psychológiu výchovy mládeže. Tak vzniklo niekoľko známych monografií z výskumov adolescentnej mládeže Spoločenský styk a psychológia výchovy mládeže (1968), Škola a psychológia spokojnosti mládeže (1973) a monografia Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže (1979). Približne od roku 1976 začal pracovať na analýze ním koncipovanej vednej disciplíny edukačná psychológia, ktorá zahŕňa dva procesy, a to vzdelávanie a výchovu. V rámci analýz procesu výchovy poukazoval na dôležitosť výchovných metód. Ich osobitosti formuloval v niekoľkých publikáciách, najmä Persuázia (1985) Ovplyvňovanie človeka človekom (1985) a neskôr Exemplifikácia. Vzory a modely v živote človeka (1990). Za určité syntetické zavŕšenie jeho prác možno považovať monografiu Kapitoly edukačnej psychológie (2009). Nie menej významnou témou teoretického a výskumného rozpracovania edukačnej psychológie je u profesora Gráca problematika samoučenia. Predsedníctvo Slovenskej psychologickej spoločnosti mu za prínos v oblasti psychológie samoučenia 7.4.2000 udelilo nielen Diplom za zásluhy o rozvoj psychologickej vedy na Slovensku, ale aj najvyššie vyznamenanie tejto psychologickej spoločnosti SAV Plaketu prof. Jurovského (2009). V nedávnej minulosti, v roku 2019, vyšla monografia Ku psychológii autodidaktov s podtitulom Akí boli, akí sú a akými sa môžu stať. Monografia predstavuje zavŕšenie štvrťstoročného priekopníckeho úsilia v kreovaní nového predmetu bádania a to psychológie autodidaktiky. Viaceré publikácie boli odmenené cenami vydavateľstiev, pričom mnohé z nich vyšli v niekoľkonásobnom náklade a boli preložené do cudzích jazykov. Jedným z výnimočných diel je monografia Psychológia mravnosti (2008), ktorá bola preložená v roku 2015 do poľského jazyka a vydaná Vedeckým vydavateľstvom sv. Jána Pavla II. na Katolíckej univerzite v Lubline.

Z bohatej vedeckej činnosti profesora Gráca možno konštatovať, že sa neuspokojoval s replikami myšlienok, ale prinášal originálne a inovatívne pohľady do psychológie výchovy, ponúkal teóriu, v ktorej rozpracoval skutočne podstatné otázky utvárania osobnosti. Vytvoril novú terminologickú taxonómiu, uvádzal cvičenia a príklady z praxe, a tým načrtával metodológiu skúmania psychických javov. Zo všetkých jeho textov cítiť vysokú odbornosť, hĺbavosť a zaujatie v mene etiky človeka.

Jeho publikačná činnosť je registrovaná v Národnom biografickom ústave Slovenskej národnej knižnice v Martine. K roku 2022 eviduje 23 knižných monografii (z toho 4 v spoluautorstve), 33 študijných textov, skrípt a vysokoškolských učebníc (z toho 21 v spoluautorstve), 170 štúdií a 206 odborných článkov. V cudzích jazykoch publikoval: 2 knižné monografie (Budapešť, 1979, Ľublin 2015), 1 učebný text v angličtine (UNESCO, 1976), 7 samostatných štúdií (v anglickom, ruskom, maďarskom a poľskom jazyku) a 4 odborné články v zahraničných periodikách.

V pedagogickej činnosti venoval značnú pozornosť študentom psychológie, motivoval ich k vedeckému premýšľaniu, formulovaniu vlastných vedeckých konceptov. Svojou prirodzenou autoritou vzbudzoval u študentov rešpekt, úctu a obľubu. Zo stretnutia s ním odchádzali vždy s novou nádejou a odhodlaním pracovať na rozvoji svojej osobnosti. Vedel nájsť cestu ku študentom a preklenúť generačné rozdiely tým, že sa skutočne o študentov zaujímal. Svoje presvedčenie, že študent má byť subjektom a nie objektom vzdelávania, vnášal celou svojou osobnosťou do vyučovacieho procesu. Pán profesor bol pre študentov osobnosťou - Pedagógom, ktorý i po rokoch ostáva v srdciach i spomienkach absolventov štúdia psychológie na Trnavskej univerzite.

V snahe porozumieť a pomáhať študentom pri zvládaní študijných, ale i interpersonálnych problémov, vyplývajúcich z vysokoškolského štúdia, sa zasadzoval aj za zriadenie psychologickej poradne. Počiatočné sny a nádeje o poskytovaní psychologické hoporadenstva vysokoškolským študentom sa tak stali skutočnosťou, keď 14. júla 2017 sa etablovala Psychologická ambulancia Centra podpory študentov Trnavskej univerzity. Jej pracovníkmi sú predovšetkým vysokoškolskí učitelia Katedry psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Podporoval stretávanie absolventov psychológie na odborných podujatiach. Sám bol zakladateľom a podnecovateľom odborných konferencií študentov a doktorandov s názvom „ Absolvent v praxi“, ktorých sa uskutočnilo na Katedre psychológie niekoľko ročníkov.

Kolegovia, ktorí mali tú česť spolupracovať s profesorom Grácom, poznajú ho ako človeka, ktorý vie nielen vypočuť, povzbudiť, ale aj ukázať nové horizonty a ponúknuť platformu k spoločným vedeckým projektom. Pôsobil vzorom pre kolegov, že študentov nerozvíjame len cez sprostredkovanie učebnej látky, ale predovšetkým svojím postojom k výučbe, vedeckej činnosti, no najmä celou svojou osobnosťou. Vo vzťahu k nadriadeným bol vždy úctivý, k mladším kolegom zaujímal postoj plný dôvery a rešpektu. Mravnosť a morálnosť, o ktorých pútavo písal, boli doplnené autentickým svedectvom vlastného života a motiváciou k celoživotnej práci na seba.

Laudácia na prof. Gráca od doc. Dědovej

prof. Grác

prof. Grác

prof. Grác

prof. Grác

prof. Grác