Problém ľudskej identity, jeho autenticita ako i uvedomovanie si seba samého sú kľúčové aspekty ľudského života, počas ktorého pod vplyvom rôznych spoločenských, kultúrnych, ale predovšetkým psychologických zreteľov sa náš vzťah k sebe samému mení. Rovnako „externé“ ako „interné“ ukazovatele zasahujúce do nášho života utvárajú a formujú našu identitu. Zmyslom života od nepamäti sa tak stáva hľadanie vlastnej identity, jej pochopenie a porozumenie seba samého. Táto snaha o sebapochopenie sa postupne stala aj náplňou mnohých vedných odborov ako je filozofia, psychológia, či sociológia, ktoré sa usilujú o komplexnejšie pochopenie ľudského „Ja“. No je to aj samotné umenie, ktoré sa rovnako intenzívne už celé storočia snaží pristupovať k tomuto filozoficko-psychologickému problému s náležitou zodpovednosťou a prostredníctvom portrétov a autoportrétov odkrývať nielen tú vonkajšiu podobu zobrazovaného, ale poodhaliť prostredníctvom výrazu tváre aj tie najskrytejšie podoby ľudského „Ja“.
Práve tieto roviny rôzneho prístupu k portrétu naprieč jednotlivými historicko-umeleckými obdobiami ako i filozoficko-estetickými východiskami sa stali cieľom aj nášho záujmu, pri ktorom sme sa sústredili na odlišné podoby a formy portrétneho umenia od raného novoveku až k umenie a mysleniu 19. a 20. storočia. Na problém „identity“ a jej zobrazenia v umení bude nazerané z dvoch odlišných prístupov: z umenovedného a filozofického. Kým umenovedný prístup sústredí svoju pozornosť na historické obdobie raného novoveku, realistické umenie polovice 19. storočia a umenie 2. polovice 20. storočia, filozofický prístup načrtne exkurz do teoretických východísk vybraných filozofov, pre ktorých problém identity bol kľúčovým aspektom ich myslenia. Oba prístupy budú pracovať tak na poli teoretickom ako i umeleckom, budú sa pokúšať hľadať spoločné prieniky, ale aj sporné miesta. Tie sa objavia predovšetkým v snahách zadefinovať kľúčové pojmy ako sú: identita človeka, Ja (self), sebaprezentácia, uvedomenie si seba samého, či pravda a pravdepodobnosť. V nich sa najmarkantnejšie objavia mnohotvárnosti interpretačných rovín či skôr disciplinárne odlišnosti. A hoci tieto kľúčové problémy zostávajú nateraz pre nás stále otvorené, bez možnosti jednoznačného uzatvorenia, stávajú sa zároveň métou nášho ďalšieho bádania.