V poslednom čase často počúvame tvrdenie o „poznatkovej spoločnosti“, neexistencia vízie a politickej stratégie však nepotvrdzujú tieto slová, ktoré sa skôr stali politickým sloganom, ako zrkadlom reality. Niektoré spoločenské fragmenty (najmä spomedzi nadnárodných ekonomických subjektov) naznačujú, že takouto víziou disponujú a vedia si podľa nej vytvoriť aj organizačnú stratégiu, pričom vedia tiež získať medziinštitucionálny súhlas a podrobiť si štátne vlády. To však pre úspešnosť ľudského rodu nestačí.
Miera intelektualizácie ľudského rodu zaznamenáva kvantitatívny vzostup, no pri nedostatku kvalitatívnych radikálnych premien. Ide o obnovu schopnosti predvídať a vytvoriť napríklad víziu spoločnosti, ako to predviedli osvietenci, vrátane predstavy o jej spravovaní, čiže o politickom systéme.
Práca, ktorá sa Vám dostáva do rúk chce na jednej strane vysvetliť odbornú podstatu vízie a stratégie, zároveň „bodnúť do slabín“ ľudského ducha, aby sa spamätal a vyprodukoval niečo, čo pretrvá zase aspoň tie dve až tri storočia, ako doterajší liberálny systém.