Skip to main content
Autor
M. Dufková, L. Nováková, A. Ďurianová
Vydavateľstvo
Filozofická fakulta TU
Rok vydania
2020
Jazyk
slovenský
Počet strán
111
ISBN
978-80-568-0333-2

Predložená publikácia je druhou zo štvordielnej vysokoškolskej učebnice „Úvod do štúdia klasickej archeológie“, ktorej ďalšie časti budú vychádzať postupne. Prvý diel obsahuje definíciu, chronologický rámec, dejiny bádania, pramene, prehľad metodológie klasickej archeológie. Osobitná pozornosť je venovaná minojskej a mykénskej kultúre.  Druhý diel je zameraný výlučne na grécku antiku, tretí bude vyhradený etruskej a rímskej civilizácii.  Posledná  štvrtá časť  je vyhradená  rímskym provinciám a okrajovým oblastiam antického sveta, ktoré sa v toku času prejavovali ako dedičstvo gréckej a rímskej antiky. Uvedené rozdelenie učebnice nebolo náhodné. Vychádzalo z rozvrhnutia výučby, v centre ktorej stojí grécka a rímska antická spoločnosť so všetkými jej atribútmi, a to rovnako na materskom území, ako aj v gréckych kolóniách, rímskych provinciách a v priľahlých oblastiach. Texty dopĺňa bohatá obrazová príloha a odporúčaná literatúra.

Pri tvorbe koncepcie bola zvolená jednotná štruktúra učebnice, čiastočne prispôsobená špecifikám uvedených civilizácií. Predložený diel obsahuje dejiny bádania a základnú chronológiu gréckej civilizácie, jej kultúru a umenie, doplnenú o geografickú charakteristiku antického Grécka. Metodologické prístupy sú vysvetlené v kapitolách venovaných písomným prameňom a základným pojmom umeleckohistorickej klasifikácie a analýzy. Ťažisko spočíva na chronologickom prehľade umeleckej činnosti, v ktorej sa naplno prejavila tvorivosť a originalita starých Grékov. Zahŕňa nálezy gréckej keramiky, vrátane vázového maliarstva v rôznych oblastiach na pobreží Stredozemného a Čierneho mora, svedčiace o rozvinutých obchodných a kultúrnych kontaktoch gréckeho sveta.

Podľa antických autorov boli pre Grékov ich zvyklosti, náboženstvo a kultúra dôležité a záväzné rovnako na materskom území ako v kolóniách. Ich kolonizačné aktivity výrazným spôsobom prispeli k hospodárskemu či kultúrnemu rozvoju vtedajšieho sveta. Grécki sochári a architekti spočiatku v mnohom vďačili blízkovýchodným a egyptským predlohám. Onedlho ich však premenili na jedinečné diela, ktoré obdivujeme dodnes. Pripomína nám to aténska akropola, ktorá slúžila na oslavu azda najväčšieho výdobytku antických Grékov, aténskej demokracie. Veľké množstvo gréckych sôch pritom poznáme len z nálezov rímskych kópií, ktoré nie vždy zachovali vernosť originálu. Platí to aj pre nástenné maľby a mozaiky, ktoré sa zachovali len vo veľmi malej miere. Zmenu osídlenia, migráciu obyvateľstva či sociálno-historické premeny gréckej spoločnosti dokladá pohrebný rítus. O tom, že grécka civilizácia nám stále nie je vzdialená, svedčí doteraz pretrvávajúci záujem o jej spoznávanie.