Belovský výskum: Súčasnosť a potenciál do budúcnosti

V poslednom desaťročí nabral výskum života a diela uhorského vzdelanca Mateja Bela „nový dych“. Po riešení viacerých úspešných projektov na pôde Katedry klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a vyprofilovaní vedeckého kolektívu pristúpilo Kysucké múzeum v Čadci k systematickému vydávaniu Belových opisov uhorských stolíc v paralelnom latinsko-slovenskom vydaní. Edícia vzbudila zaslúženú pozornosť v odborných kruhoch i medzi verejnosťou zanietenou pre regionálnu históriu. Zároveň výrazne prispela k propagácii belovského výskumu na Slovensku.Hoci sa Belov prínos pre vedecké poznanie v 1. polovici 18. storočia vníma najmä vďaka encyklopedickému dielu Historicko-zemepisné vedomosti o uhorských stoliciach, aj ostatné jeho práce si zaslúžia pozornosť bádateľov. V mnohých ohľadoch totiž môžu prispieť k poznaniu dejín konkrétnych vedných odborov a disciplín.Vedecké kolokvium si kladie za cieľ posunúť belovský výskum ďalej, podporiť jeho interdisciplinárny charakter a otvoriť diskusiu o jeho perspektívach do budúcnosti. Pozvané prednášky vybraných odborníkov majú analyzovať možnosti využitia Belových diel, zhodnotiť stav ich výskumu a načrtnúť jeho smerovanie.