Katedra dejín a teórie umenia
Katedra etiky
Katedra filozofie
Katedra histórie
Katedra klasickej archeológie
Katedra klasických jazykov
Katedra politológie
Katedra psychológie
Katedra sociológie

Zo života katedry

 

2017-DECEMBER: Pani prof. Hrehová a Dr. Rusnák prednášali na Prešovskej univerzite v Prešove

 

Pedagógovia katedry etiky FF TU v Trnave prof. ThDr. Helena Hrehová, PhD. a PhDr. Peter Rusnák, PhD. boli pozvaní prednášať na medzinárodnej vedeckej konferencii konanej v dňoch 7. až 8. decembra 2017 Katedrou systematickej teológie a Katedrou filozofie a religionistiky GTF Prešovskej univerzity v Prešove pri príležitosti 80. výročia násilnej smrti ruského fyzika, matematika, filozofa, teológa a pravoslávneho kňaza Pavla Alexandroviča Florenského (1882-1937) pod názvom Duchovné dedičstvo otca Pavla Florenského a jeho aktuálnosť. Domáci aj zahraniční hostia z univerzít v Ríme a v Sankt-Petersburgu sa vo svojich prednáškach venovali otázkam kritickej reflexie diela Pavla Florenského, jeho osudu disidenta a nepriateľa sovietskeho režimu, okolnostiam jeho násilnej smrti, otázkam evanjelizácie, ale predovšetkým téme hľadania pravdy, ktorá otvára cestu k duchovnej slobode. Profesorka Hrehová vystúpila s prednáškou: Hľadanie múdrosti ako cesta k slobode ducha v živote a v diele P. A. Florenského a Dr. Rusnák s prednáškou: Otázka techniky: Martin Heidegger a Pavol Florenský. Konferencia bola súčasťou vedeckého projektu, ktorý podporila Kongregácia pre východné cirkvi.

 

Text: Dr. P. Rusnák
Fotografie: archív katedry

 

 

2017- DECEMBER: Náš nový profesor!


Pán prezident Andrej Kiska 4. 12. 2017 vymenoval 30 nových profesorov. Medzi nimi aj prof. PhDr. Jaromíra Febera, CSc. z našej katedry. Novému pánovi profesorovi srdečne blahoželáme!

 

        

 

 

 

Naša bývalá doktorandka Mgr. Ivetka Petríková, PhD. na stáži cez Erasmus plus

Siena-Rím-Palermo a program Erasmus plus

Počas môjho štúdia na Filozofickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave som mala možnosť využiť prostredníctvom programu Erasmus študijný pobyt v Taliansku už počas bakalárskeho stupňa štúdia. Konkrétne v Siene (od 02. augusta 2010 – do 27. augusta 2010) na Universitá per Stranieri di Siena som mala jedinečnú možnosť participovať na jazykovo-kultúrnom kurze talianskeho jazyka a následne absolvovať jeden semester v Ríme (od 29. septembra 2010 –  do 14. februára 2011) na Universitá La Sapienza di Roma.

 

V roku 2016 som ukončila doktorandské štúdium v odbore etika a morálna filozofia pod odborným vedením pani profesorky Heleny Hrehovej. Ako čerstvý absolvent som veľmi ocenila jedinečnú príležitosť, ktorú ponúka program Erasmus plus v podobe stáže. Keďže už počas doktorandského štúdia som na podnet školiteľky mojej dizertačnej práce pani profesorky Hrehovej absolvovala výskumný pobyt v Palerme na Bioetickom inštitúte Salvatora Priviteru môj výber inštitúcie, na ktorej by som chcela absolvovať aj pracovnú stáž bol viac než jasný. Prostredníctvom uvedenej mobility som strávila v Palerme takmer 10 mesiacov.

 

Počas stáže som mala jedinečnú možnosť vystúpiť v  rádiu Radio Spazio di Noi – In Blu v Palerme. Reláciu moderovala redaktorka Adele Di Trapani. Hlavným cieľom interview bolo oboznámiť poslucháčov ako vznikla myšlienka spracovať moju dizertačnú prácu o významnej osobnosti v oblasti morálnej filozofie a bioetiky, o zakladateľovi Bioetickeho inštitútu v Palerme akou bol profesor Salvatore Privitera.

 

Taktiež som mala možnosť vystúpiť a prezentovať moje zistenia a výsledky dizertačnej práce na konferencii spojenej so slávnosťou otvorenia nového akademického roku 2016/2017 „Mater di Bioetica.“ Pozvanie na konferenciu prijali významné osobnosti z oblasti morálnej filozofie, blízki priatelia a bývalí kolegovia profesora Salvatora Priviteru a taktiež samotný palermský arcibiskup S. E. Mons. Corrado Lorefice, ktorý priamo participoval na záverečnej konklúzii. Za rovnako obohacujúcu považujem skúsenosť asistencie pri redakčnej činnosti časopisu Bio-ethos. Rivista di bioetica, morale della persona e medical humanities.

 

Vďaka stáži na uvedenom inštitúte v Taliansku som sa zdokonalia vo viacerých oblastiach. Po jej absolvovaní môžem potvrdiť, že som si overila v praxi moje organizačné schopnosti predovšetkým pri spoluorganizovaní medzinárodných konferencií, rovnako moju zodpovednosť a precíznosť pri práci. Nadobudla som výborné komunikačné zručnosti v talianskom jazyku získané počas vedeckej a pedagogickej činnosti. Získané vedomosti, zručnosti a schopnosti na zahraničnej inštitúcii ma posunuli vpred, budem ich naďalej využívať a sú potrebné pre moje budúce povolanie. Stáž bola pre mňa prínosná do profesionálneho aj osobného života.  Som vďačná za to, že som mala možnosť využiť program Erasmus plus ako čerstvý absolvent, pretože je nenahraditeľným zdrojom skúseností. Túto šancu by som využila opäť.

 

Za uvedenú bohatú ľudskú a profesionálnu skúsenosť, ktorú som nadobudla počas študijného pobytu v Siene a v Ríme a stáže v Palerme vďačím pani profesorke H. Hrehovej, ktorá ma od začiatku inšpirovala k štúdiu v Taliansku a programu Erasmus plus. Špeciálne by som sa chcela poďakovať celému zahraničnému oddeleniu a konkrétne koordinátorke pani Ing. Marte Sečkárovej, za jej odbornú pomoc pri zrealizovaní mojich študíjno-vedeckých pobytov v Taliansku.

 

Obidva spomenuté pobyty v Taliansku boli pre mňa nesmierne prínosné. Nie len po študíjno-profesionálnej stránke, ale aj tej osobnostnej. V programe Erasmus plus vidím najlepšiu možnosť ako spojiť príjemné s užitočným. Mala som možnosť dokonale spoznať nádherné a významné talianske mestá ako Sienu, Rím a Palermo a zžiť sa s nimi aspoň na nejaký čas. Tieto mestá boli spojené s mojím štúdiom, prácou ale aj osobným rastom.

 

Mgr. Iveta Petríková, PhD.

 

 

2017- SEPTEMBER: V. Slovanský filozofický zjazd v Sankt-Peterburgu v dňoch 27. 9. - 30. 9. 2017 

 

V posledných septembrových dňoch roku 2017 sa konal v Sankt-Peterburgu V. Slovanský filozofický zjazd pri príležitosti 150 výročia od II. Slovanského zjazdu, ktorý sa konal v Moskve a v Sankt-Peterburgu od 26. 5. – 3. 6. 1867 za účasti západných a južných Slovanov. Zjazd patril medzi významné udalosti 19. storočia a predchádzalo mu sformulovanie téz „o slovanskej vzájomnosti“ (z roku 1832), o ktoré sa zaslúžil Slovák Ján Kollár (1793 – 1852), autor lyricko-epickej poémy Slávy dcéra.

 

II. Slovanský zjazd sa konal po 19-tich rokoch od I. Slovanského zjazdu  (2. 6. - 12 júna 1848) v Prahe, ktorého cieľom bolo predložiť návrhy na riešenie politického postavenia Slovanov v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Na II. Slovanskom zjazde sa za Slovákov zúčastnili traja účastníci: katolícky kňaz (vtedy farár v Kútoch) Dr. teológie a filozofie Andrej Radlinský (1817 – 1879), slovenský šľachtic, notár, právnik, politik, cirkevný činiteľ, spoluzakladateľ Slovenskej národnej strany, spoluzakladateľ Mestskej sporiteľne a Tatra banky v Martine Ján Baltazár Jesenský (1825 – 1889) a tiež martinský advokát  Pavol Mudroň (1835 – 1914).

 

Hlavnou otázkou V. Slovanského filozofického zjazdu na pôde Štátnej univerzity v Sankt-Peterburgu v dňoch 27. 9 až 30. 9. 2017 boli predovšetkým otázky: Existuje slovanský svet, alebo je táto téma už mŕtva? Je kultúra tam, kde sú hodnoty? Nestrácame v súčasnej liberálnej spoločnosti a multikultúre vlastnú slovanskú identitu a kultúru?

 

Na V. Slovanský filozofický zjazd sa prihlásilo 95 účastníkov z viacerých slovanských krajín (Ruská federácia, Ukrajina, Bielorusko, Poľsko, Česko, Slovensko, Bulharsko, Srbsko), z ktorých niekoľko prihlásených chýbalo. Zo Slovenska participovali na V. Slovanskom filozofickom zjazde traja účastníci: prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, prof. PhDr. Zlatica Plašienková, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a PhDr. Ondrej Marchevský, PhD. z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Z rozpráv trojdňového filozofického rokovania vyplynulo, že už mních Nestor (žil na rozhraní medzi 11. a 12. storočím v kláštorných jaskyniach pri Kyjeve) tvrdil, že slovanské národy pochádzajú z jedného koreňa. Slavjanofil A. S. Chomjakov (1804 – 1860) nadviazal na Nestorovu ideu tvrdením, že bratstvo slovanských národov sa prejavilo už v období expanzie Hunov pod vedením Atilu (406– 463). Ruský básnik, diplomat a publicista I. F. Tjutčev (1803 – 1873) zviazal slovanské idey s religióznymi otázkami.

 

Podľa mienky viacerých zúčastnených filozofov – venujúcich sa ruskej alebo aj širšie slovanskej filozofii – je myšlienka, že „idea Európy“ je „ideou kultúry“. V závere konferencie zazneli názory, že aj v súčasnosti je dôležitá kultúrna vzájomnosť Slovanov, ale aj pripomenutie toho, že „slovanstvo je duchovnou symfóniou“.  

 

Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD.

 

Naše študentky na študijnom pobyte cez program Erasmus +

 

2017- MAREC: Dňa 30. marca 2017 sa uskutočnilo ďalšie vedecké kolokvium s medzinárodnou účasťou na tému: Obraz človeka v sociálnych vedách. Na našu veľkú radosť sa okrem ctených hostí z Poľska pána profesora Mońa a pána docenta Kobyłinskeho a mnohých ďalších zúčastnila aj pani profesorka Božidara Turzonovová. Veríme, že prezentované príspevky boli pre Vás inšpiráciou a tešíme sa na naše ďalšie stretnutie. Ak ste nestihli prísť alebo Vás prezentované príspevky zaujali a chceli by ste si ich ešte bližšie pozrieťbudú vydané začiatkom zimného semestra v recenzovanom zborníku Acta Moralia Tyrnaviensia VIII.



2017- JANUÁR: DOD FF TU 25.1.2017 od 9:00 hod.

 

 

 


2016 - DECEMBER: Výborná predvianočná kapustnica :-)

 

 


2016 - NOVEMBER: Koncom novembra sme v sprievode Dr. Rusnáka najprv navštívili výstavu Ways of Pointillism (Seurat, Signac,Van Gogh) v Albertine (http://www.albertina.at/en/from_end_to_beginning) a potom okrem stálych expozícií aj výnimočnú výstavu Edmund de Waal meets Albrecht Dürer, During the Night (http://www.khm.at/en/visit/exhibitions/edmund-de-waal/) v Kunsthistorisches Museum. Príjemný deň sme zakončili vianočnými trhmi.

 


 

2016 - OKTÓBER: Dňa 26.10.2016 sme usporiadali vedecké kolokvium s medzinárodnou účasťou na tému: Reflexia človeka v slovanskom filozofickom prostredí. Príspevky jednotlivých účastníkov vedeckého kolokvia budú zverejnené v  Acta Moralia Tyrnaviensia VII.   


Katedra, pokiaľ ide o vedecko-výskumnú oblasť, sa usiluje o rozsiahlu vedecko-výskumnú činnosť realizovanú v domácom i zahraničnom prostredí. Organizuje medzinárodné konferencie, kolokvia, v rámci ktorých majú študenti možnosť vystúpiť s vlastnými príspevkami a aktívne sa podieľať na dialógu. Podporuje študentov pri získaní zahraničných pobytov prostredníctvom SAIA, CEEPUS, ERASMUS aj ERASMUS+. V rámci nich majú študenti možnosť získať semestrálne pobyty na univerzitách v rámci EÚ aj mimo nej. Okrem vedeckej činnosti katedra organizuje spoločensko-kultúrne akcie, vzdelávacie zájazdy do Talianska, Rakúska, prehlbujúc v študentoch dejinné i estetické poznatky. Katedra každý rok organizuje predvianočné posedenie pri kapustnici a stará sa o kultiváciu familiárnej atmosféry medzi študentmi