Skip to main content
Autor
Marta Dobrotková
Vydavateľstvo
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity
Rok vydania
2014
Jazyk
slovenský
Počet strán
69

Dejiny slovenských archívov, resp. archívov na území Slovenska, formovanie profesie archivára, vývoj archívnej teórie a praxe majú mnoho spoločných čŕt, ale aj špecifík v porovnaní s históriou archívov v Európe a osobitne v strednej Európe. Slovensko do roku 1918 bolo súčasťou Uhorska alebo Rakúsko-Uhorska. Aj pre vtedajšiu dunajskú monarchiu platí to, čo v širšom európskom kontexte povedal kunsthistorik Ernest Gellner, že jej historicko-kultúrna mapa, mapa jej regiónov a krajín nikdy nebola jednoznačná. Vzhľadom na svoje vnútorno-spoločenské a etnické, kultúrne, jazykové a náboženské zloženie sa skôr podobala pestrej Kokoschkovej maľbe než obrazu od Modiglianiho, kde je málo farieb a navyše od seba oddelených. Tradičná pluralita, diferencovanosť strednej Európy je očividná vo viacerých oblastiach. Spočívala v etnickej mnohotvárnosti, v polyglotnosti jej obyvateľov, v bohatej kultúrnej rozličnosti, ako aj v skutočnosti, že tu existovali tri monoteistické svetové náboženstvá – kresťanstvo, židovstvo a islam – v rozmanitosti teritoriálno štátnych a štátno-právnych tradícií a následkom toho v bohato nuansovanej praktickej politickej správe. Bola tu možnosť interakcií, jestvovala však aj stála prítomnosť diferencií a následne protikladností. A tak identita slovenského archivára ani dnes nie je iba „slovenská“. Staršie archívne dokumenty, s ktorými pracuje, vyjadrujú svoju kultúrnohistorickú rôznorodosť aj svojou jazykovou pestrosťou – sú vo viacerých jazykoch – sú latinské, nemecké, maďarské a slovenské. Jazyková pestrosť je jednou z najvýraznejších farieb obrazu slovenského archivára.

---
V prípade záujmu kontaktujte mailom autorku.