Zborník, predstavuje príspevky zo štvrtého ročníka Študentskej vedeckej konferencie organizovanej Katedrou histórie. Táto publikácia nie je len súborom textov, ale je primárne svedectvom o živej akademickej tradícii a kontinuite vedeckého života, ktorú sa Katedra histórie cieľavedome usiluje budovať. Konferencia z 10. decembra 2024 poskytla priestor pre prezentáciu, konfrontáciu a diskusiu o vlastných výskumoch. Možnosť publikovania príspevkov v zborníku je jedna z najcennejších skúseností – dôležitý krok na ceste od seminárov k plnohodnotnej vedeckej praxi. V tomto kontexte je potrebné vyzdvihnúť aj dôležitý moment, kedy bolo v rámci podujatia predstavené obnovenie študentského spolku pri katedre, čo naznačuje záujem o posilnenie komunitného aspektu štúdia. Zborník tak plní trojitú úlohu: je záznamom o stave študentskej vedy v danom roku, didaktickým nástrojom pre mladých bádateľov a napokon aj prehliadkou širokého spektra záujmov v rámci historickej disciplíny. Tematická rôznorodosť je jednou z najsilnejších stránok zborníka, ktorá kopíruje tradične rôznorodé jadro konferencie. Sekcia venovaná stredoveku a ranému novoveku prináša pohľad do problematiky stredovekej topografie a cirkevnej histórie. Príspevok Bc. Martiny Hrebeňárovej (1Mgr) demonštruje prácu s listinnými prameňmi a snahu o ich terénne určenie. Závažnú tému cirkevných dejín predstavuje Mgr. Miroslav Kotrha (1PhD) analýzou významu Piateho lateránskeho koncilu. Raný novovek obohacuje Jakub Smutný (2Bc) detailnou sociálnou a ekonomickou štúdiou o zdanení remeselníkov v 18. storočí, ktorá sľubuje záujem o kvantitatívne metódy v histórii. Prechod k neskorému novoveku zabezpečuje Kristína Rišková (3Bc) s témou vzniku a vývoja medzinárodného hnutia Červeného kríža v 19. storočí. Zborník tiež otvára dvere k sociálnej histórii príspevkom Bc. Lucie Telepákovej (1Mgr) o histórii posunkového jazyka so zameraním na Milánsky kongres (1880). Lukáš Kumančík (3Bc) sa v príspevku o premenách Trojičného námestia v Trnave zameriava na mestské dejiny. Takéto štúdie sú neoceniteľné pre pochopenie mikrodejín. Najväčšia časť príspevkov je venovaná moderným dejinám 20. storočia so zameraním na Československo. Ján Kos (3Bc) spracúva život a pôsobenie Alexandra Dubčeka do roku 1968. Kritickú reflexiu totality prináša Bc. Nina Punová (1Mgr) analýzou vývoja legislatívy slobody slova po komunistickom prevrate v roku 1948, kde skúma, ako sa právne nástroje stali prostriedkom ideologickej kontroly a ako sa ústavné záruky menili na „prázdne formality“. Uzavretie tohto tematického bloku patrí Viktórii Trebatickej (3Bc) a jej pohľadu na menej preskúmanú tému: pôsobenie Literárneho fondu v Budmerickom kaštieli v rokoch 1947 – 1989. Táto štúdia nielenže sleduje pretváranie kultúrneho života podľa režimu, ale identifikuje Budmerice aj ako oázu intelektuálnej kontinuity, čím ponúka komplexný pohľad na život umelcov pod totalitou. Zborník je presvedčivým dôkazom intelektuálnej zvedavosti, metodologickej rôznorodosti a ambícií študentov Katedry histórie. Každý príspevok predstavuje výsledok samostatného výskumu. Zmyslom konferencie a tohto zborníka je, ako zdôrazňuje úvod, nie len ctiť si tradíciu, ale odovzdávať ju ďalej.