Dňa 7. októbra 2026 študenti Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity zorganizovali diskusiu s názvom Žijeme ešte v demokracii?, ktorá bola zameraná na súčasný stav demokracie na Slovensku a v Českej republike, jej fungovanie a výzvy spojené so zachovaním demokratických princípov. Pozvanie prijali bývalý predseda vlády Českej republiky a politológ Petr Fiala a bývalý predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda. Diskusiou oboch hostí sprevádzal Tomáš Jahelka, pedagóg Katedry politológie.
V úvodnej časti sa diskutujúci venovali otázkam fungovania demokracie a okolnostiam, za ktorých môže dochádzať k oslabovaniu demokratických princípov aj napriek formálnemu zachovaniu demokratických inštitúcií a volebných mechanizmov. Obaja hostia priblížili problematiku nielen z pohľadu politickej teórie, ale predovšetkým prostredníctvom vlastných skúseností z výkonu vrcholných politických funkcií. Súčasťou diskusie bolo aj porovnanie teoretických predstáv o fungovaní demokratického systému s politickou praxou, v ktorej musia predstavitelia štátu reagovať na aktuálne spoločenské a ekonomické problémy, hľadať politické kompromisy a prijímať rozhodnutia s dlhodobými dôsledkami. V tomto kontexte bola zdôraznená aj potreba prijímania nepopulárnych, ale nevyhnutných opatrení, a to aj za cenu možnej straty podpory voličov v nasledujúcich voľbách.
Významnou súčasťou diskusie bola problematika ochrany demokracie a úlohy demokratických inštitúcií. Petr Fiala poukázal na ich nezastupiteľný význam pre fungovanie demokratického systému, zároveň však upozornil, že samotná existencia inštitúcií ešte nezaručuje jeho zachovanie. Za problematické považoval aj spoliehanie sa na zákazy a obmedzovanie politickej súťaže ako hlavné nástroje ochrany demokracie. Rozhodujúci význam pripisoval postoju samotných občanov, pretože demokracia sa môže dlhodobo udržať iba v spoločnosti, ktorej obyvatelia o jej zachovanie skutočne stoja.
Diskusia sa dotkla aj otázky, ako by mali demokratické politické strany reagovať na radikálnu rétoriku svojich politických protivníkov bez toho, aby samy preberali podobný spôsob komunikácie. Za dôležitejšiu bola považovaná schopnosť počúvať aj občanov s odlišnými politickými názormi, nezľahčovať ich problémy a obavy a ponúkať konkrétne riešenia. Pozornosť sa tak sústredila aj na význam politickej kultúry a komunikácie medzi politickými predstaviteľmi a občanmi, ktorí zastávajú rozdielne názory na smerovanie spoločnosti.
Mikuláš Dzurinda sa pri otázke spolupráce opozičných politických síl vrátil k politickému vývoju na Slovensku v 90. rokoch. Na vlastných skúsenostiach priblížil náročný proces spájania opozičných strán proti vláde Vladimíra Mečiara, ktorý si vyžadoval prekonávanie programových a ideových rozdielov. Osobitne vyzdvihol mobilizačný účinok zmareného referenda v roku 1997, ako aj obavy z možného zmanipulovania nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré posilnili snahu opozície o spoločný postup. Atmosféru tohto obdobia priblížil aj na príklade organizovania paralelného sčítavania hlasov počas parlamentných volieb v roku 1998.
Diskusia poskytla študentom a pedagógom príležitosť konfrontovať teoretické poznatky s praktickými skúsenosťami dvoch bývalých predsedov vlád a otvorila priestor na ďalšie zamyslenie nad súčasným stavom a budúcnosťou demokracie.
Bc. Zuzana Kurzová
