V stredu 25. februára 2026 zorganizoval študentský tím 2. ročníka bakalárskeho stupňa politológie v zložení Lukáš Vratislav Bán, Petra Ďaláková, Michaela Jalakšová a David Káčer na pôde Filozofickej fakulty TU ďalšiu zo série odborných diskusií reflektujúcich aktuálne medzinárodné politické dianie. Pozvanie do besedy s názvom „Rusko pod tlakom (Vojna, ekonomické dôsledky a rola Číny)“ prijal analytik a odborník na energetiku Ing. Andrej Žiarovský, MBA. Diskusia, ktorú moderovala Michaela Jalakšová, priniesla študentom zaujímavé informácie o aspektoch fungovania ruskej vojnovej ekonomiky, jej limitoch vzhľadom na opotrebovávaciu vojnu voči Ukrajine a jej vplyve na globálne a regionálne bezpečnostné riziká.
Centrálnou témou debaty bola analýza stavu ruskej ekonomiky vo vzťahu najmä k účinnosti a dopadom medzinárodných sankcií na Ruskú federáciu. Hosť diskusie na základe dát argumentoval, že napriek skutočnosti, že doterajšia ekonomická odolnosť Ruskej federácie a jej schopnosť adaptovať sa na vojnový režim v súčasnosti je lepšia než sa často prezentuje v európskom mediálnom priestore, ekonomické a hospodárske sankcie nepopierateľne fungujú. Podľa jeho slov ruská ekonomika nakoniec nevyhnutne, podľa súčasného vývoja konfliktu a ekonomických nákladov, smeruje k vyčerpaniu svojich štrukturálnych a finančných kapacít z Fondu národného bohatstva a z uvedeného dôvodu bude čeliť hrozbe ekonomickej recesie. Tento scenár je však závislý aj od ďalších externých faktorov, ako je napr. potenciálne rozšírenie, alebo ukončenie sankcií EÚ, miera ich vynútienia, intenzita zapojenia Číny do ich obchádzania, vývoj cien ropy a plynu na svetových trhoch atď. Naplnenie ekonomického kolapsu je tak reálne oveľa neskôr, než Západ pôvodne predpokladal.
Rozhovor sa následne zaoberal aj asymetrickým hospodárskym vzťahom medzi Ruskou federáciou a Čínou, ako aj limitmi možného zapojenia NATO do riešenia konfliktu na Ukrajine v kontexte jeho možného rozšírenia. Vzhľadom na skutočnosť, že Andrej Žiarovský je expertom aj na oblasť jadrovej energetiky, diskusia sa prirodzene premostila aj do tejto oblasti, čo publikum využilo v poslednom bloku otázok. Zaujímavé stanoviská odzneli aj pri téme budovania maďarskej jadrovej elektrárne Paks II v kontexte rozvoja jadrovej energetiky v štátoch EÚ. Hosť v tejto súvislosti zdôraznil, že prepojenie plánovaného ruského reaktora s francúzskou turbínou predstavuje vysoko kvalitné technologické riešenie. V súvislosti s domácim politickým dianím a podpisom rámcovej zmluvy medzi Slovenskou republikou a americkou spoločnosťou Westinghouse o príprave výstavby novej jadrovej elektrárne skonštatoval, že ide o správne rozhodnutie vzhľadom na energetickú bezpečnosť SR, aj keď má svoje technologické špecifiká.
V mene organizačného tímu ďakujeme všetkým zúčastneným študentkám a študentom za účasť v diskusii a veríme, že podujatie prinieslo množstvo informácií a odborných podnetov, ktoré v bežnom spoločenskom a politickom diskurze nedostávajú širší priestor.
David Káčer
