Grant VEGA 1/0231/18
Dráma slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia
Ku kľúčovým témam ruskej filozofie, etiky, literatúry a umenia patrí ľudská sloboda s jej gnozeologicko-ontologickými a eticko-normatívnymi aspektmi. Filozof B. P. Vyšeslavcev tvrdil, že práve ony „vždy stali a budú stať na strane slobody“ (porov. Večnoe v russkoj filosofii. New York, 1955, s. 17). Sloboda je esenciálnou vlastnosťou osoby. Významné autority v oblasti dejín ruskej filozofie 20. storočia (P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, B. P. Vyšeslavcev, I. A. Iljin, P. Evdokimov, S. A. Levickij, V. V. Bibichin, M. Prišvin, A. Sacharov, A. Solženicyn) čerpali inšpirácie z nevyčerpateľných ideí F. M. Dostojevského a V. S. Solovjova. Spomenutí autori sa zhodli v tom, že ruskému mysleniu je vlastný mravný rozmer. Mravnosť je výsledkom racionálneho uchopenia zmyslu života, ktorá sa potom odráža v praktickom konaní. V centre riešenia vedeckého výskumu budú aj prieniky špecificky ruských ideí a ich odraz v slovanských ideách. Hlavným cieľom výskumu bude objasniť a načrtnúť formy ľudskej slobody a neslobody vôle, dramatickosť zápasov o slobodu myslenia v 20. storočí, ako aj neustále prítomné antinómie (fatalizmus, sklony k uniformite, pasivita, atď.) a v neposlednom rade aj metalogickosť slobody, ktorú sa postmoderná spoločnosť usiluje vidieť len pod zorným uhlom pevne štruktúrovaných zákonov. Primárnou úlohou riešiteľského tímu bude sprístupniť slovenskej odbornej komunite, zainteresovanej v oblasti filozoficko-etických a sociálnych vied, ale aj laickej verejnosti tie idey, ktoré najviac ovplyvnili progres chápania slobody a ľudských práv v ruskom myslení 20. storočia a tiež ich aktuálne presahy viditeľné vo filozofii súčasných ruských mysliteľov 21. storočia. Zároveň sa riešiteľský tím pokúsi odpovedať na otázky, akým spôsobom kooperuje slobodná ľudská vôľa s pravdou a dobrom a akým spôsobom ovplyvňuje sociálno-etické idey a morálku spoločnosti.
The Drama of Freedom in the Russian Philosophical Thought of the 20th Century
The key themes of Russian philosophy, ethics, literature and art include human freedom with its gnostic-ontological and ethical-normative aspects. The philosopher B. P. Vyscheslavcev claimed that they "always became and will stand on the side of liberty" (cf. Večnoe v russkoj filosofii, New York, 1955, s. 17). Freedom is an essential feature of a person. Significant authorities in the field of the history of Russian philosophy of the 20th century (P. A. Florensky, N. A. Berdyaev, B. P. Vyscheslavcev, I. A. Iljin, P. Evdokimov, S. A. Levicky, V. V. Bibichin, M. Prišvin, A. Sacharov, A. Solženicyn) drew inspiration from inexhaustible ideas F. M Dostoyevsky and V. S. Solovjov. The author's remarks agree that Russian thinking is its own moral dimension. Morality is the result of a rational grasp of the meaning of life, which is then reflected in practical action. At the center of scientific research will also come the specific Russian ideas and their reflection in Slavonic ideas. The main objective of the research will be to clarify and outline the forms of human freedom and the freedom of will, the drama of the games of freedom of thought in the 20th century as well as the constantly present antinomy (fatalism, inclinations towards uniformity, passivity, etc.) and last but not least the meta-logy of freedom the postmodern society strives to see only under the strictly structured laws of view. The primary task of the team will be to make available to the Slovak professional community interested in the philosophical, ethical and social sciences but also to the lay public the ideas that most influenced the progress of the understanding of freedom and human rights in the 20th century Russian thinking and their actual overlaps visible in philosophy contemporary Russian thinkers of the 21st century. At the same time, the team will try to answer the question of how the free human will cooperates with the truth and the good and how it affects the socio-ethical ideas and the morals of society.
Zloženie riešiteľského kolektívu 2018:
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. – hlavný riešiteľ projektu
PhDr. Peter Rusnák, PhD. – zástupca hlavného riešiteľa
Prof. Dr. Josef Dolista, PhD., ThD.
Prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD.
Prof. PhDr. Zlatica Plašienková, CSc.
Doc. PhDr. ThDr. Tomáš Pružinec, PhD.
Mgr. Mária Dědová, PhD.
Mgr. Jana Kunová, PhD.
Mgr. Romana Puškelová