Skočiť na hlavný obsah
E-mail
marian.spajdel@truni.sk
Telefón
033/5939361
Konzultačné hodiny
streda 9:30-11:00
Miestnosť
312

Rok a miesto narodenia: 1980 v Trnave

 

Vysokoškolské vzdelanie a kvalifikačný rast

  • Habilitácia (2017) v odbore Sociálna psychológia a psychológia práce (Trnavská univerzita)
  • PhDr. (2011) v odbore psychológia (Trnavská Univerzita v Trnave)
  • PhD. (2007) v odbore psychológia (Trnavská Univerzita v Trnave)
  • Mgr. (2004) v odbore psychológia (Trnavská Univerzita v Trnave)

 

Priebeh doterajších pracovných pomerov

  • Katedra psychológie, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, odborný asistent (2006–2017), docent (2017–doteraz), vedúci Katedry psychológie FF TU (2008-doteraz)
  • Laboratórium kognitívnej neurovedy, Ústav normálnej a patologickej fyziológie, Slovenská akadémia vied, vedecký pracovník: 2006 – 2016
  • Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity - externý pedagóg na Katedre laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve a Katedre ošetrovateľstva: 2011-2015

 

Ocenenia získané v medzinárodnej vedeckej komunite

  • výskumná štúdia Beran, Šalapová, Špajdel (2016) bola v Českej republike ocenená Institutem postgraduálního vzdělávání ve zdravotnicví ako najlepšia publikácia za rok 2016 v kategórii „interné a teoretické odbory“

 

Vedecko-výskumná činnosť

Zameriavam sa na psychológiu,  kognitívnu neurovedu a štatistiku. Som autorom troch vedeckých monografií, jednej umeleckej monografie, jednej vysokoškolskej učebnice a vyše 50-tich vedeckých štúdií publikovaných na Slovensku a v zahraničí.
Špecializujem sa na výskum kognitívnych funkcií vo vzťahu k funkčnej asymetrii mozgu, na výskum spracúvania zrakových a sluchových informácií rozličného charakteru, pozornostných procesov a vplyv emócií na kogníciu. Na Trnavskej univerzite pôsobím od roku 2006. Popri tom som 10 rokov pôsobil ako výskumný pracovník v Laboratóriu kognitívnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV.

Najvýznamnejšie vedecké výsledky: Vytvoril som pôvodný neverbálny variant dichotickej stimulácie (Špajdel, Jariabková, 2008), ktorý sa používa pri výskume a diagnostike hemisférickej asymetrie, percepčných, pamäťových a pozornostných procesov. Metodika dokáže odhaliť prítomnosť dysfunkcie dokonca aj pri absencii štrukturálnej lézie mozgu. Využíva sa v psychologickej praxi na Slovensku i v Čechách. Moja metodika dichotickej stimulácie sa uplatnila vo výskumoch sluchovopercepčnej laterality u zdravých detí aj u detí s vývinovými poruchami rečových a jazykových spôsobilostí (napr. Špajdel, Krajmer, Jariabková, 2007; Aiello et al., 2008; Špajdel, Jariabková, Krajmer, 2009), vo výskume sluchovej lateralizácie u mužov a žien a vo výskume vplyvu hudobnej skúsenosti na spracovanie neverbálneho a verbálneho materiálu (Špajdel, 2005; Špajdel, Jariabková, Riečanský, 2007), vo výskume spracovania rečových podnetov u detí s Landou-Klefnerovým syndrómov (Jariabková, Špajdel, Sýkora, 2011) a pri výskume selektívnej pozornosti (Riečanský, Špajdel, 2006; Špajdel et al., 2015a, 2015b). Viacero prác som venoval prejavom mozgových lézií rozličnej lokalizácie na sluchovú a zrakovú diskrimináciu a percepciu verbálnych i neverbálnych podnetov (Jariabková, Špajdel, Vargová, 2006; Špajdel, 2006; Špajdel, Jariabková, Puskeilerová, 2006). V našich výsledkoch sa potvrdilo, že dichotická stimulácia citlivo reaguje nielen na poškodenie temporálnych lalokov ale v jej výkone sa odrazí i poškodenie ďalších kortikálnych i subkortikálnych oblastí. V spolupráci s Fyziologickým ústavom Lekárskej fakulty UK sme realizovali sériu štúdií zaoberajúcich sa problematikou kognície a emócií u osôb s poruchami autistického spektra (Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2009; Krajmer, Jánošíková, Špajdel, Ostatníková, 2010; Jánošíková, Špajdel, 2014). Výskumne sme potvrdili vplyv aktuálnych hladín testosterónu, progesterónu a estradiolu na vybrané kognitívne funkcie (Krajmer, Špajdel, Celec, Ostatníková, 2011). Okrem toho sme poukázali na špecifický vplyv prenatálnych hladín testosterónu na kognitívne funkcie u autistickej populácie (Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2010; Krajmer, Špajdel, Kubranská, Ostatníková, 2011). V súčasnosti  spolupráca s LF UK pokračuje v rámci riešenia projektov APVV. Pracujeme na vytvorení objektívnej diagnostickej metodiky pre poruchy autistického spektra založenej na princípe sledovania očných pohybov a merania EEG. Som spoluautorom metodiky na experimentálne navodenie emócií u probandov (Jurásová, Špajdel, 2013) pomocou filmových úryvkov s overenou validitou. Pri výskume emócií a ich vplyvu na kognitívne funkcie sme zistili, že negatívne emocionálne stavy ovplyvňujú už počiatočné fázy spracovania zrakových informácií (Budáč, Špajdel, 2009; Budáč, Špajdel, 2011; Budáč, Špajdel, Riečanský, 2011) a, že tento vplyv je mužov a žien rôzny (Budáč, Špajdel, 2010; Budáč, Riečanský, Špajdel, 2014).

Najvýznamnejšie vedecké práce:

Vedecké monografie

  • Špajdel, M. (2020). Dichotická stimulácia v psychologickej diagnostike. Trnava, Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 92 s., ISBN 978-80-568-0268-7.
  • Špajdel, M. (2009). Dichotická stimulácia v kontexte neuropsychologického výskumu. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2009. 132 s. ISBN 978-80-8082-280-4.
  • Špajdel, M. (2016). Medzipohlavné rozdiely v kognícii a funkčnej asymetrii mozgových hemisfér. Trnava, Filozofická fakulta TU, 132 s., ISBN: 978-80-8082-956-8.

Publikácie vo vedeckých časopisoch evidovaných v databázach WOS a Scopus

  • Špajdel, M., Jariabková, K., Puskeilerová, I. (2006). Dichotic listening to verbal and noverbal stimuli in left brain and right brain damaged patients. Homeostasis in health and disease, 4, p. 145-151.
  • Špajdel, M., Jariabková, K., Riečanský, I. (2007). The influence of musical experience on lateralization of auditory processing. Laterality: Asymmetries of Body, Brain and Cognition, 12 (6), 487-499.
  • Špajdel, M., Jariabková, K. (2008). Metodika dichotickej stimulácie: neverbálne a verbálne úlohy. Československá psychologie, roč. 52, č.2, s. 167-171.
  • Špajdel, M., Jariabková, K., Krajmer, P. (2009). Verbal auditory processing in boys with specific reading disability. Activitas Nervosa Superior Rediviva, 51 (3-4), p. 156-158.
  • Krajmer, P., Jánošíková, D., Špajdel, M., Ostatníková, D. (2010). Empathizing, Systemizing, Intuitive Physics and Folk Psychology in Boys with Asperger Syndrome. Activitas Nervosa Superior Rediviva, 52 (1), p. 57-61.
  • Krajmer, P., Špajdel, M., Kubranská, A., Ostatníková, D. (2010). 2D:4D finger ration in Slovak Autism Spectrum Disorder population. Bratislavské lekárske listy, 112(7), p. 377-379.
  • Jurásová, K., Špajdel, M. (2011). The role of regret in rational decision making. Studia Psychologica, 53(2), p. 169-174.
  • Krajmer, P., Špajdel, M., Celec, P., Ostatníková, D. (2011). Relationship between salivary testosterone levels and emphatizing/systemizing in Slovak boys with Asperger syndrome. Studia Psychologica, 53(3), pp. 293-305.
  • Roháriková V., Špajdel M., Cviková V., Jagla F. (2013). Tracing the relationship between wisdom and health. Activitas Nervosa Superior Rediviva, 55 (3), p.95-102.
  • Jurásová K., Špajdel M. (2013). Development and assessment of film excerpts used for emotion elicitation. Activitas Nervosa Superior Rediviva, 55 (3), p.135-140.
  • Jurásová K., Biela A., Spajdel M. (2014). Impact of emotional valence and different source problem conditions on the resolution of analogical target problems. Studia Psychologica, 56(2), pp.99-104.
  • Teplan M., Krakovská A., Špajdel M. (2014). EEG features of psycho-physiological relaxation. Measurement science review, 14, 237-242.
  • Budáč, S., Riečanský, I., Špajdel, M. (2014). Emotional arousal and temporal resolution of the visual system. Activitas Nervosa Superior Rediviva Volume 56 No. 3–4, pp. 79-86.
  • Biela A., Špajdel, M., Śliwak J., Bartczuk R.P., Wiechetek M., Zarzycka B. (2015). The Scale of Psycho-Immunological Structure: Assessing factorial invariance in Poland and Slovakia. Studia Psychologica, Vol. 57, No. 3, pp. 163-176.
  • Beran J., Šalapová E., Špajdel M. (2016). Inosine pranobex is safe and effective for the treatment of subjects with confirmed acute respiratory viral infections: analysis and subgroup analysis from a Phase 4, randomised, placebo-controlled, double-blind study. BMC Infectious Diseases, 16:648. DOI: 10.1186/s12879-016-1965-5.

Ohlasy na vedeckú prácu:
105 zahraničných citácií (stav k 31.8.2021) z toho väčšina evidovaná v databázach WOS a Scopus.

 

Vedecké granty

  • Kognitívne dopady športových úrazov mozgu u adolescentov v Slovenskej republike (APVV-19-0568), roky riešenia 2020-2023
  • Vzťah kognitívnych schopností a funkčnej asymetrie mozgových hemisfér (VEGA č. 1/0083/15); hlavný riešiteľ, roky riešenia: 2015-2017
  • Autizmus vo svetle emočných, kognitívnych a biologických kontextov (APVV-15-0085), roky riešenia: 2016-2019
  • Kognitívne aspekty estetickej skúsenosti (KEGA č. 004TTU-4/2015), roky riešenia: 2015-2017
  • Sociálny, emočný a kognitívny obraz autizmu v interdisciplinárnych zrkadlách (APVV-0254-11); roky riešenia: 2012-2015 (na základe dosiahnutých výsledkov bol zaradený medzi excelentné projekty)
  • Neurokognitívne mechanizmy selektívneho zamerania a udržania pozornosti (VEGA č. 2/0023/10),  roky riešenia: 2010-2012
  • Vplyv genetickej kontroly tvorby oxidu dusnatého a spätného vychytávania dopamínu na senzoricko-motorické vrátkovanie u človeka (VEGA 2/0080/13), roky riešenia: .2013-2015
  • EUROPLAT - European Network for Psychology Learning and Teaching (No.155981–LLP–1–2009–UK–ERASMUS–ENWA), roky riešenia: 2010-2012
  • Riadenie pohybov očí: behaviorálne a elektrofyziologické markery normálnej a patologickej funkcie (VEGA č. 2/0160/09), roky riešenia: 2009-2011
  • Možnosti psychologickej, sociálnej a logoterapeutickej intervencie v systéme poradenských služieb „Pomoc obetiam násilia“ na Slovensku: Retrospektívna analýza a ďalšie perspektívy (VEGA č.1/0177/08), roky riešenia: 2008-2010
  • Možnosti psychológie v utváraní podmienok pre vyrovnávanie príležitostí jedincov s rozličnými druhmi postihnutia v majoritnej spoločnosti (VEGA č. 1/3641/06), roky riešenia: 2006-2008

 

Členstvá

  • člen Atestačnej komisie pre vedeckých zamestnancov Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied SAV (od 2018)
  • člen Odborovej komisie pre doktorandské štúdium "Sociálna psychológia a psychológia práce" na FF TU (2015-2019)
  • člen Odborovej komisie pre doktorandské štúdium v odbore "Všeobecná a experimentálna psychológia" na FF TU (od 2019)
  • člen Vedeckej rady FF TU (od 2021)
  • člen redakčnej rady časopisu Journal for Perspectives of Economic, Political and Social Integration (2015-2017)
  • člen Rady pre kvalitu Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (od 2013)
  • člen Edičnej rady Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (od 2010)
  • člen Akademického senátu FF TU (od 2008 – doteraz; 2014-2018 podpredseda AS FF TU)
  • predseda komisie pre rigorózne konania v odbore Psychológia na FF TU (od 2017)
  • hlavný editor vedeckého periodika Acta Psychologica Tyrnaviensia

 

Pedagogická činnosť

Psychológia - Bc. stupeň na FF TU:

  • Všeobecná psychológia I
  • Všeobecná psychológia II

Všeobecná a experimentálna psychológia - PhD. stupeň na FF TU:

  • Aktuálne otázky kognitívnej psychológie
  • Prístrojové metódy v psychologickom výskume
  • Experimentálne trendy v psychológii
  • Textový seminár I.
  • Textový seminár II.
  • Štúdium prameňov