Meno Erazma Rotterdamského (1466/9 – 1536) známeho ako knieža zaalpských humanistov asi nikomu nie je úplne neznáme. Napriek tomu, že jeho autoritu humanistického učenca oprávnene akceptuje takmer celá európska odborná komunita, slovenskej čitateľskej verejnosti bolo v preklade doposiaľ prístupné iba jeho azda najpopulárnejšie dielo Chvála bláznivosti. Erazmus tu prejavil svoj ostrovtip, keď podal satirický obraz sveta; nešváry jednej doby, ktoré kritizoval, však mutatis mutandis možno veľmi dobre aplikovať na ktorékoľvek historické obdobie. Toto dielko, akokoľvek duchaplné, však určite nemôže poskytnúť celistvý obraz o Erazmových postojoch, názoroch a cieľoch.
Náš Erazmus prežil život v časoch, kedy európske národy zažili dynamické zmeny ohromných rozmerov. Na tomto mieste treba predovšetkým podčiarknuť obdivuhodný rozvoj vedeckých poznatkov, rýchle rozšírenie kníhtlače, reformačné úsilie, zápas o politickú hegemóniu a hroziacu tureckú expanziu, ktoré výrazne ovplyvnili tak politický, hospodársky, ako aj duchovný život a odzrkadlili sa na formovaní, názoroch a postojoch tohto humanistu.
Erazmus tak spisy určené na publikovanie ako aj súkromnú korešpondenciu písal v latinčine, rovnako dobre však ovládal aj gréčtinu, čo bolo ostatne pravidlom medzi humanistami. Bol presvedčivým zástancom humanistickej učenosti čerpajúcej z antickej vzdelanosti a veril, že silou písaného a tlačeného slova dokáže zmeniť ľudí aj svet k lepšiemu.
Osobitné miesto v jeho bohatom diele zaujímajú spisy politického charakteru. Vyjadroval sa v nich k aktuálnym politickým otázkam, aby otvorene kritizoval politickú roztrieštenosť kresťanskej Európy, ktorá neraz viedla k vojnovým konfliktom. Vojny totiž v akejkoľvek podobe rozhodne odmietal.
Nakoniec v roku 1516 sa mu naskytla príležitosť sformulovať svoje politické názory ako radca a učiteľ budúceho cisára Svätej ríše rímskej Karola V., pre ktorého napísal knihu o tom, aký by mal byť dobrý kresťanský vladár: Výchova kresťanského vladára. Je zaujímavé, že v rovnakom čase vznikajú aj ďalšie spisy politického charakteru. Thomas More však vo svojej Utópii vychádza z reálií tudorovského Anglicka a Florenťan Nicolo Machiavelli píše svojho Vladára v pomeroch politicky rozdrobenej Itálie, kde sústavne prebieha boj o moc, kým Erazmus sa na rozdiel od nich podujal vykresliť obraz ideálneho panovníka, ktorý vo svojich činoch dôsledne uplatňuje zásady kresťanskej morálky. Dôležitá pre neho nie je postava vladára, ale idea. Preto, hoci prvé vydanie tohto svojho spisu naozaj venoval Karolovi V., postupne hľadal aj ďalších adresátov medzi monarchami vtedajšej Európy (Henrich VIII., František I., Ferdinand Habsburský).
Výchova kresťanského vladára sa stala rýchlo veľmi populárnou. Erazmus tu totiž nepredstavil iba svoj ideál panovníka, ale svojej drobnokresbe podrobil aj prejavy každodenného života vladárov a ich prisluhovačov. Dielko tak získalo na nadčasovosti a zrozumiteľnosti pre rôznych čitateľov v rôznych dobách. Podľa všetkého sa Erazmovými radami riadili celé generácie habsburských princov. Nie je preto nezvyčajné, že sa výtlačok z prvého vydania objavil aj v Diecéznej knižnici v Győri, z čoho možno usudzovať, že Erazmove myšlienky sa stali známymi aj v okruhu slovenských humanistov.
Za základ nášho bilingválneho vydania sme si zobrali text uverejnený v 4. zväzku kritickej edície Erazmovho kompletného diela, ktorý pre vydavateľstvo North-Holland publishing company pripravil Otto Herding.
Usilovali sme sa o jeho čo najvernejšie a najvýstižnejšie podanie v slovenskom jazyku. Veríme, že vôbec prvé publikovanie slovenského prekladu Výchovy ponúkne nielen odborným kruhom, ale aj bežnému čitateľovi možnosť spoznať ďalšiu podobu Erazmovho humanistického sveta a obráti zaslúženú pozornosť na tohto velikána európskych duchovných dejín, ktorého hlas znie aktuálne aj pre dnešný svet.
Erazmus, ako každý humanista, pracoval s obrovským argumentačným materiálom čerpajúcim z antickej aj súvekej vzdelanosti. Oboznámenie sa s ním je dôležité nielen pre identifikovanie jeho žriediel, ale aj pre pochopenie kreovania jeho myšlienkového sveta. Text sme preto doplnili o nevyhnutné odkazy na týchto autorov, resp. o drobné komparácie s nimi; zostavenie tohto citačného aparátu nám umožnila už spomínaná Herdingova edícia. Erazmus dáva najavo svoju humanistickú učenosť aj využívaním gréckych citátov, ku ktorým potom ponúka svoju latinskú textovú interpretáciu. Pre lepšiu zrozumiteľnosť sme na týchto miestach slovenský text upravili a ponúkli iba preklad Erazmovej latinskej textovej interpretácie. Významným zdrojom Erazmovej argumentácie sú aj knihy Svätého písma; pričom je evidentné, že z viac ako dvoch desiatok takýchto odkazov a citácií sú mnohé doslovné. Pri ich preklade sme preto vychádzali zo zaužívaných a aktuálnych slovenských biblických prekladov. Pri prepise vlastných mien a pomenovaní z grécko-rímskeho staroveku uplatňujeme zásady transliterácie a transkripcie, mená však neadaptujeme, pri ich flexii berieme do úvahy pôvodný kmeň.
V záverečnej štúdii analyzujeme politické myslenie Erazma Rotterdamského a upozorňujeme na historické reálie Európy na začiatku 16. storočia, ktoré našli svoj odraz v texte Erazmovej Výchovy kresťanského vladára.