Predmetom monografie je hospodársky a sociálny život v mestách, ležiacich na upätí Malých Karpát, v Modre, Pezinku a Svätom Jure, v časovom rozhraní od druhej polovice 17. storočia do prvej polovice 18. storočia. Autorka sa zameriava na problematiku miestneho vinohradníctva, ktoré v minulosti predstavovalo hlavný zdroj príjmov malokarpatského obyvateľstva, čo sa významnou mierou prejavilo vo všetkých sférach politického, kultúrneho i spoločenského života. Bolo to hlavne vinohradníctvo, ktoré umožnilo Modre, Pezinku a Svätému Juru dosiahnuť v 17. storočí výsadné postavenie a titul slobodného kráľovského mesta. To im v nasledujúcich rokoch umožnilo ďalší hospodársky a demografický rozvoj. Dielo sleduje predovšetkým hlavné tendencie tohto hospodársko-sociálneho vývoja, pričom zistenia a výsledky zo skúmania situácie v jednotlivých mestách podrobuje komparácii. Autorka sa opiera o archívne pramene prevažne daňového charakteru, na základe ktorých je možné vyčísliť celkové množstvo dorobeného vína, rozlohu vinohradníckej pôdy, či výšku daní a poplatkov, odvedených vinohradníkmi v tom-ktorom roku. Tieto pramene poskytujú aj údaje dôležité pre skúmanie vinohradníckej terminológie, metrológie, etymológie názvov vinohradníckych honov alebo iných miestnych názvov. Autorka tiež ponúka čiastočný genealogický výskum vybranej vzorky meštianstva – patriciátu, pričom skúma súkromný i profesionálny život jeho predstaviteľov, konfesionálne zaradenie, sociálne postavenie, ako aj ich hospodárske aktivity, súvisiace s pestovaním viniča a dorábaním vína.