Katedra dejín a teórie umenia
Katedra etiky
Katedra filozofie
Katedra histórie
Katedra klasickej archeológie
Katedra klasických jazykov
Katedra politológie
Katedra psychológie
Katedra sociológie

Sambucus XIV

Autor: 
Erika Juríková (ed.)
Vydavateľstvo: 
Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Rok vydania: 
2020
Jazyk: 
slovenský
Počet strán: 
130
ISBN: 
978-80-568-0266-3
Anotácia: 

Humanitné disciplíny, a klasická filológia osobitne, sa za ostatné roky dostávajú do náročnej a značne frustrujúcej situácie: Popri neustále sa znižujúcom počte študentov klasických jazykov resp. latinského jazyka/ gréckeho jazyka v kombinácii a zvyšovaní tlaku na kvantitatívne vykazovanie vedeckej činnosti sa tri klasicko-filologické slovenské pracoviská musia vyrovnať s novými akreditačným štandardami, ktoré sú samé o sebe pre odbor (takmer) záhubné. Ako ďalší, nemenej akútny problém sa javí vyučovanie latinčiny pre odbory, ktoré už tradične pracujú s latinskou pramennou základňou alebo ich odborná terminológia je latinská. Ich výučbu determinuje klesajúca úroveň absolventov stredných škôl, ich obmedzený všeobecný kultúrno-spoločenský rozhľad aj nedostatky v znalosti slovenskej gramatiky. Na strane druhej treba poukázať aj na neustále viac rozširujúci sa negatívny jav, keď základy latinského jazyka pre nefilologické odbory učia pedagógovia, ktorí sami absolvovali len niekoľko semestrov latinčiny, resp. nemajú úplné vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, ako si to vyžaduje vysokoškolská legislatíva. V poradí už štrnáste číslo zabehnutého periodika Sambucus sa snaží reflektovať súčasný stav, poskytuje priestor autorom, ktorí nie sú klasickí filológovia, a zároveň prináša výsledok medziodborovej kooperácie. Netradične, ale o to aktuálnejšie a zámerne ho otvára text Ivana Lábaja venovaný špecifikám výučby latinčiny pre historikov, po ktorom sa Jan Bažant vo svojej štúdii zameriava na komparáciu zobrazenia Venuše a Afrodity. Doktorandka Katedry filozofie Trnavskej univerzity a študentka bakalárskeho štúdia klasických jazykov Janka Mišeková nahliada na Horatiovo dielo O básnickom umení z pohľadu filozofie a (aj) mladej autorky básní. V poradí štvrtej štúdii Adriána Koželová analyzuje problém recepcie jazyka Gregora z Nazianzu u dnešného čitateľa. Úplne nový pohľad na paratexty v dielach novolatinských autorov poskytuje Katarína Karabová. Výsledok spojenia síl historika a klasickej filologičky prináša príspevok Dávida Jablonského a Nicol Sipekiovej, ktorého súčasťou je prvý slovenský preklad Belovho opisu dedín Novohradskej stolice z jeho diela Vedomosti. Číslo dopĺňa šesť recenzií odborných publikácií a päť správ reflektujúcich životné i vedecké aktuality.