Autor v tomto diele koncentrovaným spôsobom podáva a zdôvodňuje filozofické základy kresťanskej antropológie, a to bytostnú vyvýšenosť, no zároveň aj spolunáležitosť človeka a ostatnými tvormi, ktorá má základ v jeho priamej stvorenosti Bohom. Ďalej postupne bližšie rozoberá človekovu personálnosť. slobodu a nesmrteľnosť. Vychádza pritom z personalistických a transcendentálno-tomistických konceptov, ktoré tvorivo ďalej rozvíja pomocou jeho konceptu experienciálno-evolučnej filozofie, predovšetkým kreačno-evolučnej ontológie. Filozoficky interpretuje evanjeliového „nového človeka“ porozumeného ako personálnu pneumu, postupne kreačno-evolučne utváranú prostredníctvom existenciálnych skúseností a poznávaní človeka. Človekova pneuma je teda vlastne bytostným naplnením otvoreného vzťahu človeka voči Bohu, ako aj ontologickým a identifikujúcim médiom medzi tusvetným a zásvetným človekom. Týmto autor položil základ pre svoju osobitú filozofickú interpretáciu kristocentrického chápania človeka, prírody a celého kozmu. Na konci diela je bibliografia autorových prác publikovaných aj po roku 1994, ktorá dokumentuje smery, ktorými sa ďalej uberalo i uberá jeho bádanie v problematike filozofie človeka. Predkladané dielo je vhodným spôsobom koncipované ako kombinácia vysokoškolskej učebnice s vedeckou monografiou. Slúži už 17 rokov ako podklad – pre neho i pre jeho žiakov – na prednášky z predmetu filozofická antropológia