Témou predkladanej monografie sú dejiny Smolenického dekanátu ako špecifického cirkevno-organizačného celku, spracované na základe cenného archívneho materiálu – kanonických vizitácií. Predmet práce je prirodzene ohraničený aj časovo: jedná sa o obdobie jedného – 18. storočia. Ťažisko predkladanej práce tvorí rozbor kanonických vizitácií ako historického prameňa. Jeho pramenná hodnota je nesmierne bohatá, a úmerne tomu sú aj možnosti ich využitia skutočne široké, ako na to upozorňujeme na inom mieste monografie. Kanonické vizitácie sú dôležité ako vzácny doklad života ľudí so všetkými jeho aspektmi v konkrétnej historickej dobe a lokalite. Fakt, že ide o dokumenty úradnej povahy dosvedčuje, že kanonická vizitácia ako taká je hodnoverným historickým prameňom.
Predmetom nášho výskumu sú kanonické vizitácie presne historicky a geograficky vymedzeného územia, ktorým je Smolenický dekanát. Teritoriálne z hľadiska cirkevnej organizácie patril do Ostrihomského arcibiskupstva a Bratislavského archidiakonátu. Naša práca teda bude prirodzene niesť aspekt regionálnych dejín. Za skúmaný celok sme si vybrali Smolenický dekanát, aký ho poznáme z obdobia 18. storočia, kedy bola jeho cirkevno-organizačná štruktúra relatívne najstabilnejšia. V období 18. storočia tvorilo Smolenický dekanát 18 farností, ku ktorým bolo pridelených 19 filiálok. Ide teda o pomerne veľké územie, konkrétne tieto farnosti: Bohdanovce, Bohunice, Boleráz, Dechtice, Dlhá, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Orešany, Horné Orešany, Hrnčiarovce, Naháč, Ružindol, Smolenice, Suchá nad Parnou, Špačince, Trstín, V. Brestovany, Zavar, a filiálky: Biely Kostol, Bíňovce, Borová, Dolné Lovčice, Horná Krupá, Horné Dubové, Horné Lovčice, Jaslovce, Kátlovce, Klčovany, Košolná, Lošonec, Malé Brestovany, Modranka, Paderovce, Radošovce, Šelpice a Zvončín. Samozrejme, skúmaný celok, hoci v priebehu 18. storočia pomerne kompaktný, nebol nemenný, ale v priebehu dejinného vývoja sa viackrát menil (máme na mysli jeho územnú organizáciu). To znamená, že v istom časovom období patrili do Smolenického dekanátu iné farnosti či filiálky. K zmenám dochádzalo aj v rámci Smolenického dekanátu – niektoré obce v istom období nadobudli postavenie sídla farnosti, alebo sa dostali do postavenia filiálky, pričlenenej k farnosti.
Predmet práce je vymedzený aj časovo. Dolnou hranicou je obdobie začiatku 18. storočia, teda obdobie ešte poznačené posledným protihabsburským šľachtickým povstaním, a zároveň obdobie počiatkov absolutistickej vlády v Uhorsku. Horné časové ohraničenie našej práce siaha do obdobia jozefinizmu, kedy jeho predstaviteľ Jozef II. výrazne zasiahol do spoločenských a náboženských pomerov v krajine (najmä vydaním Tolerančného patentu, ale aj ďalšími reformami), ako sa to odrazilo aj v poslednom nami skúmanom ročníku kanonických vizitácií, a to v tzv. baťániovských kanonických vizitáciách z r. 1782.
Publikáciu si môžete objednať výlučne ako E-knihu vo formátoch ePub, swf alebo pdf. Publikácia Vám bude zaslaná mailom po úhrade faktúry.