Táto útla publikácia je venovaná prepoštstvu v neskorom stredoveku a ranom novoveku. Začína podkapitolou o jeho založení, pričom čiastočne syntetizuje staršie výskumy autorského kolektívu, v niektorých ohľadoch ich posúva ďalej a podporuje ďalšími argumentmi. Nasleduje obšírnejšia časť o hraniciach a štruktúre stredovekej cirkevnej organizácie na Spiši. Ide o text, ktorý konkretizuje hranice prepoštstva a zároveň obsahuje jeho prvú presnú mapu. Postavenie prepozitúry v stredoveku bolo v mnohých ohľadoch výnimočné. Istá autonómia voči ostrihomskému arcibiskupovi dávala držbe tohto benefícia punc prestíže. O to dôležitejšie boli osoby, ktoré stáli na jeho čele. Čiastočne syntetizujúca podkapitola o pôsobení prepoštov je doplnená novšími výskumami najmä v 15. storočí. Postupne sa prelieva do druhej kapitoly, ktorá začína biografiami prepoštov od začiatku 16. storočia. Prináša nové informácie ku kariéram prelátov a ich vzťahu k politickému životu v krajine.
Náročnosť spracovania dejín novovekého prepoštstva ilustrujú exkurzy postupne venované prepoštom z pohľadu ich cirkevných úradov držaných mimo Spiša a aj mimo Uhorska, synode z roku 1545, ktorá poukazuje na komplikovanosť tunajších náboženských pomerov a konečne kanonickým vizitáciám, jednému z najdôležitejších prameňov pre poznanie náboženského života. Tento exkurz akoby podčiarkoval nedostatočnosť ich využitia v historickom výskume. Publikácia je ukončená záverom sumarizujúcim dosiahnuté výsledky výskumu.