V predkladaných učebných textoch sa usilujeme zachytiť v chronologickom priereze najdôležitejšie udalosti z dejín Trnavy a Trnavskej univerzity. Ich základným cieľom je predstaviť dejiny mesta a univerzity, mesta od najstarších čias až do konca 19. storočia, univerzity od jej založenia až po jej presťahovanie do Budína. Našou snahou je oboznámiť študentov s najzaujímavejšími faktami z dejín mesta a univerzity a poukázať na ich jedinečnosť nielen v celoslovenskom, ale dovolíme si tvrdiť, aj v stredoeurópskom meradle.
Meno Trnavy sa dostalo do celej Európy len vďaka univerzite, inak by o nej nik nevedel. To sú slová jedného z rektorov historickej Trnavskej univerzity (1635-1777), v ktorých cítiť vedomie, čo univerzita pre mesto znamenala. Dejiny Trnavskej univerzity sú úzko spojené s dejinami mesta. Počas svojho pôsobenia v Trnave znášala rovnaké ťažké časy – vojenské udalosti, požiare, morové epidémie, a takisto ako mesto sa dokázala znovu pozviechať a ísť ďalej. Už ako sídlo ostrihomského arcibiskupa a kapituly bola Trnava dôležitým intelektuálnym centrom krajiny. Na založenie univerzity si musela Trnava počkať do roku 1635, kedy bola 13. novembra slávnostne otvorená. Z jej existencie v relatívne malom meste, kde asi 20 % obyvateľov bolo spätých s univerzitou, mesto len profitovalo: verejnosti slúžili botanické záhrady, lekáreň, fyzikálne prístroje, astronomické observatórium, školské divadlo, knižnica (od r. 1773). Prítomnosť univerzity v meste ovplyvnila aj jeho vonkajší vzhľad: jedinečný a mohutný komplex univerzitných budov s nádherným kostolom, dôstojné budovy seminárov, výnimočné sochárske diela. Na výzdobe mesta sa pritom univerzita aj aktívne podieľala a zúčastňovala. Osobitný prínos znamenala Trnavská univerzita pre obyvateľov mesta v oblasti zdravotníctva. Presťahovaním univerzity do Budína (1777) však dejiny mesta nekončia, práve naopak, Trnava sa onedlho stáva centrom slovenskej katolíckej inteligencie, ktorá založila Slovenské učené tovarišstvo, o necelé storočie neskôr zase Spolok svätého Vojtecha.
Vzájomné vzťahy medzi univerzitou a mestom boli neraz zložité. Ich sprievodným znakom boli dlhoročné spory o tzv. ius academicum (akademické právo). Jadrom sporov bola predovšetkým skutočnosť, že mesto si nárokovalo na trestnú a súdnu právomoc nad osobami vo zväzku univerzity, ktoré sa dopustili trestných činov voči mešťanom a ich majetku. Študenti, túžiaci po zábave, sa neraz dopúšťali trestných činov a svojimi výčinmi provokovali mešťanov. Je však nesporné, že ekonomický a kultúrny prínos bol pre mesto jednoznačný. Až presťahovanie univerzity do Budína naplno ukázalo, čo univerzita pre Trnavu znamenala. Po jej odchode zostala Trnava tichým mestom. Vedenie mesta urobilo ešte niekoľko pokusov priamo na cisárskom dvore, aby získalo do Trnavy aspoň jednu fakultu, avšak neúspešne. Istou útechou preň mohla byť len kráľovská akadémia, ktorá však tiež v meste pôsobila len istý čas – do roku 1784.