Spoločnou tému interdisciplinárne koncipovaného vedeckého zborníka Portrét v toku dejín. Štúdie k teoretickým, historickým a socio-kultúrnym aspektom dejín portrétu, je portrét ako žáner reflektovaný tak v rámci klasickej archeológie i dejín výtvarného umenia, respektíve ho všeobecne môžeme považovať za dôležitý fenomén spätý s dejinami vizuálnej kultúry.
Už ako názov zborníka prezrádza, jednotlivé texty svojím časovým horizontom preklenujú naozaj dlhé obdobie od zrodu európskeho portrétu v gréckej antike zhruba do konca raného novoveku. Zvláštnu pozornosť venujú príkladom z dvoch kľúčových období, ktoré pre individuálny portrét vlastne predstavovali vrchol jeho kultúrnej a spoločenskej popularity: na jednej to bola éra rímskej antiky a potom najmä renesancia žánru v 16. storočí, ktorá na obnovených antických základoch položila novú tradíciu európskeho portrétu prakticky až do 19. storočia. Až s nástupom moderných techník a technológií obrazovej reprodukcie, akými boli objav dagerotypie a fotografie, sa význam, charakter a najmä funkcie „klasického“ (človekom, mentálne-hapticky vytvoreného diela) nenávratne zmenili.
Do budúcna bude zaujímavé pokračovať v tu načatom diele a predstaviť „osudy portrétneho žánru“ až prakticky do súčasnosti. Je totiž celkom evidentné, že portrét sa v nedávnej minulosti stal relevantným predmetom skúmania aj pre ďalšie vedné odbory: napríklad vo filozofii, psychológii, či dokonca medicíne, nerátajúc samotné moderné, postmoderné a súčasné umenie s jeho avantgardnými a multimediálnymi reflexiami portrétneho žánru. Aj my ako zostavovatelia tohto zborníka budeme veľmi radi, keď sa nám túto časovú os podarí v budúcnosti opäť interdisciplinárne (v naznačených vedných odboroch a oblastiach výskumu) preklenúť až do súčasnosti podobným monotematickým zborníkom.