Katedra etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pod vedením a gesciou prof. ThDr. Heleny Hrehovej, PhD. usporiadala 30. marca 2017 medzinárodné vedecké kolokvium pod názvom Obraz človeka v sociálnych vedách, ktoré na pôde fakulty bádateľským záujmom účastníkov otvorilo témy vzťahov a vzájomných prienikov etiky a antropológie. Kolokvium poctil svojou účasťou dekan Filozofickej fakulty TU prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD., ktorý predniesol v úvode konania slávnostný príhovor, v ktorom vyzdvihol historický význam Trnavskej univerzity v dejinách vzdelávania na Slovensku, nezastupiteľného miesta artistickej fakulty v systéme univerzitnej edukácie, ako aj význam formačného potenciálu etiky v skladbe študijných programov filozofického poznania na fakulte. Prof. Dr. Hrehová privítala v mene usporiadateľskej katedry prednášajúcich účastníkov kolokvia, poslucháčov štúdia i ďalších hostí a zaželala im vzájomne plodné a zmyslom naplnené sympózijné zdieľanie. Doc. PhDr. Jaromír Feber, CSc. v úvodnom príhovore uviedol, že vedecké kolokvium je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0375/16, pričom zdôraznil, že redakčnou radou kolokvia akceptované štúdie účastníkov budú publikované v recenzovanom zborníku katedry.
V dopoludňajšej časti kolokvia vystúpili významní hostia s plenárnymi prednáškami a následnou plodnou diskusiou. Prof. Božidara Turzonovová sa zaoberala problematikou obrazu človeka v mediálnej kultúre, pričom upozornila na negatívne psycho-sociálne dôsledky agresívneho sveta médií predovšetkým na detského recipienta. Venovala sa analýze mediálneho smogu, ktorý atakuje mladých ľudí, ako aj aktuálnej diagnostike tzv. digitálnej demencie. Prof. Ryszard Moń z Varšavskej univerzity sa zameral na otázky vzťahu etiky a axiológie, normativity a relacionality personálnych vzťahov a vymedzeniu úlohy etiky v sociálnych vedách so zameraním na Styczeňovo dielo. Inšpirujúcemu mysleniu Jacquesa Maritaina a Nikolaja Berďajeva sa venovala vo svojej prednáške prof. Helena Hrehová, ktorá zároveň upozornila na nové chápanie multikulturalizmu v diele amerického profesora B. Faya. Vo svojom vystúpení upozornila na aktuálny význam perspektivizmu, ako aj na to, že spravodlivou spoločnosťou môže byť jedine tá, ktorá zdôrazňuje a v praxi chráni dôstojnosť ľudskej osoby, na čom sa zhodnú Berďajev, Maritain i Faye. Doc. Andrzej Kobyłinski z Varšavy otvoril na kolokviu tému postavenia človeka v sociálno-politickej evolúcii transformácie krajín strednej a východnej Európy od postkomunizmu k liberalizmu s dôrazom na význam solidarity a chápania spravodlivosti v diele Johna Rawlsa. Doc. Jaromír Feber sa vo svojom vystúpení venoval vymedzeniu a následnej aplikácii metodologických východísk v antropológii s dôrazom na ruské filozofické myslenie. Doc. Alžbeta Dufferová akcentovala význam ekumenického prístupu v prostredí kresťanskej antropológie a upozornila na inšpirácie protestantskej etiky pre katolicizmus a ortodoxiu. V popoludňajšom rokovaní kolokvia vystúpili asistenti, doktorandi i absolventi katedry s témami týkajúcimi sa problematiky sociálnej etiky (Dr. Vadíková), politickej filozofie (doktorandka Mgr. Rejewska), vzťahu literárnej fikcie a morálnej skúsenosti (doktorand Mgr. Papierski), aplikácii filozofickej koncepcie vizuality v praxi sociálneho pracovníka (Dr. Gliganič), obrazu človeka v klasickej britskej vkusovej škole (Mgr. Bartíková), morálno-právnym dilemám vrcholového športu (doktorandka Mgr. Šimková-Machová), etickej reflexii v prostredí liberálnej demokracie (doktorandka Mgr. Puškelová), obrazu človeka v súčasnej inštitucionálnej edukácie (Mgr. Vurčíková) a odkazom antropológie do sveta pomáhajúcich profesií vo filozofickom odkaze Jana Patočku (Dr. Rusnák).
Organizátorom a účastníkom medzinárodného vedeckého kolokvia katedry etiky sa podarilo vytvoriť agapický priestor skutočného symposion, ktorý sa stal miestom poznania, porozumenia i vzájomne podnetnej kritickej reflexie.
PhDr. Peter Rusnák, PhD.
