Kolektív autorov z Katedry histórie FF TU (V. Rábik, Z. Lopatková, M. Marek) a zo Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV v Bratislave (Š. Marinčák) sa vo svojej publikácii podujali predstaviť niekoľko dôležitých aspektov vzájomných vzťahov medzi Uhorským kráľovstvom (a najmä územím dnešného Slovenska) a Rímskou kúriou, a to od preduhorského obdobia až po koniec 17. storočia. Publikácia je výsledkom riešenia projektu APVV-16-0619 „Rímska kúria a Uhorské kráľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitným zreteľom na územie dnešného Slovenska)“ a projektu VEGA 1/0713/21 „Registra censuum medievalia Slovaciae. Stredoveké majetkové registre so vzťahom k územiu Slovenska v stredoveku.“ Autori vychádzali predovšetkým z vlastného, už niekoľko rokov trvajúceho výskumu slovacík vo Vatikánskom apoštolskom archíve. V publikácii okrem teoretického a vedeckého výkladu rôznych variant komunikácie Uhorska s Rímom predstavujú čitateľovi aj početné konkrétne pramene zo spomínaného archívu (v originálnom jazyku aj v slovenskom preklade), ktoré prinášajú jedinečné a unikátne informácie pre historický vývoj na Slovensku. Autor prvej kapitoly Š. Marinčák na základe doložených prameňov potvrdzuje využívanie latinskej liturgie Konštantínom a Metodom na Veľkej Morave, ktorá bola u stredodunajských Slovanov používaná západnými misionármi už niekoľko rokov predtým. Vladimír Rábik vo svojej kapitole Fiat ut petitur ad beneplacitum nostrum, Komunikačné variácie Uhorského kráľovstva s rímskou kúriou v stredoveku objasňuje základné komunikačné prostriedky medzi Uhorskom a Rímom (suplikačné registre, komorské písomnosti, súpisy pápežských kolektorov, anáty, komorské knihy ...) a viacerými príkladmi z nich približuje čitateľom ich význam pre dejiny Slovenska. Kapitola Vatikánske registre a ich edičné spracovania, spracovaná Milošom Marekom, predstavuje systém vytvorených registrov vo Vatikánskom archíve. Kapitola Zuzany Lopatkovej, Menovací proces nitrianskeho biskupa Petra Korompaia, v úvodnej časti ozrejmuje politicko-náboženské pomery 17. storočia, následne, na základe výskumu spisového materiálu z Vatikánskeho apoštolského archívu (fond Processus consistoriales), veľmi detailne predstavuje systém vymenovávania nitrianskych biskupov v druhej polovici 17. storočia, pozostávajúci z viacerých fáz a písomností. Záver publikácie zdôrazňuje význam a nenahraditeľnosť výskumu vo Vatikánskom apoštolskom archíve pre dejiny Slovenska, čoho dôkazom je aj edičné a odborné spracovanie prameňov z tohto archívu v príslušnej publikácii.
Publikácia je nepredajná, v prípade záujmu kontaktujte elena.janusova [at] truni.sk.