Čo máme rozumieť pod personalistickou filozofiou? Aké má a aké má mať postavenie v dnešnom filozofickom myslení? Je dnes ešte aktuálna? Čo môže znamenať pre súčasného človeka a jeho kultúru? Má šancu byť naozaj filozofiou budúcnosti? Tieto a im podobné otázky si kladie autor tohto diela naplnený zodpovednosťou za ďalší osud a smerovanie filozofie. Ak čitateľ siahne po tejto knihe, stretne sa s pozoruhodným i v západnej literatúre ojedinelým dielom, v ktorom je komplexne prezentovaná personalistická filozofia 20. storočia. Nielenže autor v ňom chronologicky podáva systematický prehľad tohto filozofického smeru s jeho mnohými dejinnými filozofickými prúdmi a s viac ako 300 mysliteľmi, v ktorých sa prihliada na kultúrne, národné a jazykové osobitosti, ale vstupuje hlbšie do analýzy významnejších personalistických konceptov, vyhľadávajúc a formulujúc ich metafyzický základ. Na rôznych úrovniach filozofickej reflexie nachádza hlbokú vnútornú spojitosť medzi personalistickou a kresťanskou filozofiou. Ako výsledok svojho viacročného bádania navrhuje tie personalistické metafyziky, ktoré sú vysoko aktuálne aj v súčasnosti a môžu prispieť k hlbšiemu porozumeniu „kultúry života a lásky“, ako aj k intelektuálnej prevencii pred rozličnými súčasnými podobami myslenia smerujúcimi ku „kultúre smrti“. Dielo obsahuje bohatú literatúru pre ďalšie štúdium a je tiež vhodné ako vysokoškolská učebnica na magisterskom a doktorandskom štúdiu filozofie a teológie. Je prvým zväzkom pripravovaného kompendia kresťanskej filozofie 20. storočia.
Prof. Ing. Ján Letz, PhD. sa narodil 23. januára 1936 v Žiline. Na inžiniera chémie bol promovaný v Prahe v roku 1958. Jeho skutočnou láskou sa však stala od dvadsiatich rokov filozofia. V rokoch 1960 — 1965 tajne študoval tomistickú filozofiu a v rokoch 1970 — 1989 vyšlo samizdatom jeho cca 40 filozofických a náboženských diel. Na Fakulte humanistiky (dnes Filozofickej fakulty) Trnavskej univerzity v Trnave pôsobí od jej vzniku (1992) a v roku 1996 na nej založil a 10 rokov viedol Katedru filozofie. Na docenta filozofie sa habilitoval roku 1994 a za univerzitného profesora bol vymenovaný roku 1997. Po viac ako tridsiatich rokoch systematickej práce je tvorcom pôvodného filozofického konceptu, nazvaného experienciálno–evolučná a kreačno–evolučná filozofia. Od roku 1990 publikoval 9 monografií, je editorom série 12 monotematických zborníkov Acta Philosophica Tyrnaviensia orientovaných na personalistickú filozofiu. Po roku 1989 publikoval 110 pôvodných vedeckých štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch.