Monografia informuje o výsledkoch výskumného bádania, ktoré jej autor realizoval od r.1998 do r. 2008 v troch po sebe nasledujúcich riešiteľských cykloch. Vedecká grantová agentúra MŠ SR a SAV vydala autorovi na záver jednotlivých cyklov certifikáty o úspešnom ukončení riešených projektov.
Východiskovým pojmom teoretických analýz sú normy morálnosti. Autor rozlišuje extrinsické – vonkajškové a intrinsické – zvnútornené orientovanie sa človeka na normy morálnosti. Z rozdielnosti orientácie človeka vyplýva možnosť dvojakého hodnotenia etického správania. Zatiaľ čo vonkajškové orientovanie sa človeka na požiadavky normy umožňuje iba jeho morálne hodnotenie, zvnútornené normy umožňujú aj mravné hodnotenie. Hoci obe etické hodnotenia spolu súvisia, nemožno ich chápať ako synonymické pojmy, totiž nie každý, kto je morálny, je aj mravný, resp. môže a nemusí byť mravný.
Hodnotenie pojmom mravnosť nastoľuje otázku jeho správnosti. Na otázku autor odpovedal analýzou etických situácií prostredníctvom dvoch kognitívnych schém: schémy MAK (akronym indikátorov motivácia, aplikácia, konzekvencia) a schémy KAR (akronym indikátorov kognícia, akceptácia, realizácia). Z analýzy vyplýva, že identifikátorom intrinsickej orientácie človeka na normu morálnosti, a teda aj hodnotenia pojmom mravnosť je indikátor motivácia v podobe úmyslu a indikátor akceptácia v podobe súhlasu s normou morálnosti.
Empirická časť analýz je v knihe zameraná na výskumné odhalenie kognitívnych spôsobilostí adolescentov správne hodnotiť pojmom mravnosť etické správanie svojich vrstovníkov. Výskum sa realizoval prostredníctvom zámerne vytvorených etických príbehov. Príbehy boli administrované v troch variantoch Testu ZEU (zrelosti etického uvažovania). Testy boli aplikované na vybrané vzorky maturantov.
Empirické zistenia rezultujú k poznatku, že etika nie je iba sférou mienok a názorov, ale že má aj svoje racionálne jadro. Nie je teda iba výchovným, ale i vzdelávacím predmetom. Jeho úlohou je, tak ako akéhokoľvek vzdelávacieho predmetu, naučiť žiakov aj správne myslieť, v tomto prípade správne eticky myslieť. Hoci vedomosť sama osebe netvorí cnosť, predsa bez adekvátneho penza vedomostí nie je možné formovanie mravnosti. Ak adolescent v konkrétnych životných situáciách nevie posúdiť, čo je mravné a čo nemravné správanie, nemožno od neho očakávať, že sa bude vedieť správne eticky autoregulovať, aj keby sa o to akokoľvek usiloval.
Riešenie problému predpokladá zmenu existujúcej koncepcie výučby etiky. K tomu môže slúžiť nielen priložený kompletný súbor testov ZEU, ale aj autorom podrobne rozpracovaná kognitívna metodika modelovania etických príbehov. Spočíva v utváraní ľubovoľných etických príbehov na báze prideľovania konkrétneho deja jednotlivým indikátorom schémy MAK alebo KAR. Skúsenosť, že na kognitívnej báze modelovania získavali probandi spôsobilosť adekvátne hodnotiť etické príbehy aj bez predbežného absolvovania náročných abstraktných poučiek, viedla autora k hypotéze, že analogické modelovanie by bolo možné aplikovať aj vo výučbe etiky na stredných školách.