„Niet väčšej nádhery a väčšieho zázraku v tomto našom pozemskom svete, než je príroda. V každom ročnom období je iná, jedinečne krásna a neprestajne zázračne čaruje.“ Zdá sa, že túto myšlienku doc. Ing. Miroslava Sanigu, CSc., vášnivého milovníka prírody a celého stvorenstva, citlivo vníma ako pravdu aj prof. ThDr. Helena Hrehová, PhD. vo svojej knihe Spirituálne v existenciálnom alebo o precitnutiach duše.
Autorka s citlivou dušou reflektuje každodenný život ako veľký Boží dar. V tichu samoty i v prírode nachádza stopy Stvoriteľa i jeho nekonečnú lásku. Nie náhodou uvádza prvý cyklus svojich reflexívnych básní výstižným mottom: „Chvíľky ticha v prírode sú sviatkom duše, svetlým okamihom, kedy sa človek prebúdza k vnímaniu reality takej, aká je.“
Helena Hrehová sa prostredníctvom meditatívnych ideí, sformovaných do krehkých veršov, zamýšľa nad zmyslom života, nad hodnotou ľudskej duše i nad Božou veľkosťou, ktorú obdivuje cez kvety, cez priateľstvá a rôzne životné situácie, no niekedy aj cez slzy a bolesť. Toto všetko ju totiž privádzalo k pochopeniu tajomstva života aj k samotnému Bohu. Postupne sa vo svojom živote naučila hlbokej a cennej transformácii, vidiac svetské v dimenzii duchovnej, utrpenie vo svetle Vzkrieseného Pána a pozemské v horizonte večnosti.
Ako sama tvrdí, od mladosti ju „fascinoval fenomén svätosti“, ale nenašla ho medzi kláštornými múrmi, lež v každodennom živote, v prežívaní všedných i sviatočných chvíľ, pri plnení študijných a pracovných povinností. Duchovný rozbeh získala už v detskom veku pod taktovkou sväto žijúceho kňaza a farára Alfréda Vilka (†1982), ktorý ohlasoval vieru nielen slovom, ale aj osobnou askézou a príkladom. Autorkin život však hlboko poznačili aj mnohé ďalšie osobnosti. S niektorými sa stretla iba niekoľkokrát v živote, s inými komunikovala často. Nezabudnuteľné boli jej stretnutia s dnes už svätým pápežom Jánom Pavlom II. a rovnako aj účasť na jeho viacerých sv. omšiach v súkromnej kaplnke vo Vatikáne alebo v Bazilike sv. Petra. V živote mala šťastie stretnúť aj mnohých vzácnych ľudí, ku ktorých patril skromný saleziánsky kňaz don Jozef Kočík SDB, prof. Karel Vrána, prof. Dalmazio Mongillo OP, prof. kardinál Tomáš Špidlík SJ jej duchovný otec a radca v mnohých životných záležitostiach, prof. Marko Ivan Rupnik SJ, ale aj niektoré rehoľné sestry a osobitne poľské sestry vo Vatikáne Mattia, Felicja a Viktória.
Ako sama píše, údel emigranta i tvrdý chlebík v krásnej talianskej zemi jej poslúžili na to, aby sa naučila spoliehať viac na Božiu Prozreteľnosť a menej na seba. Toto bolo a stále zostáva pre veriacu autorku veľmi silná motivácia k zodpovednej práci, k hlboko prežívanej viere umocnenej dôverou, že Boh precízne vie, čo každý človek potrebuje.
Je pravda, že clivota bola častým hosťom jej duše, no práve cez ňu sa vo svojich básňach jednoducho a pritom veľmi hlboko ponárala do tajomstiev života. Čitateľ môže z jej veršov „načerpať múdrosť“ a pozvoľna piť i z „prameňa živej evanjeliovej vody“, ktorá ako jediná dokáže uhasiť duchovný smäd.
Kniha osvieži najmä hĺbavé duše a vleje im novú silu a chuť do fascinujúceho dobrodružstva s Bohom „skrze Krista v Duchu Svätom“. Odporúčam ju hlavne ľuďom, ktorí sa chcú naučiť objavovať Boha v každom stvorení a v každej životnej situácii. Život sa totiž stáva najviac transparentným vtedy, keď je veľmi jednoduchý.
Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, PhD. (prešovský arcibiskup a metropolita gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku)