Druhý diel vysokoškolskej učebnice Kapitoly z dejín stredovekého osídlenia Slovenska sa zaoberá problematikou nemeckého osídlenia na území stredovekých žúp Zvolenskej, Turčianskej, Liptovskej a Oravskej, teda žúp, ktoré pôvodne tvorili spoločnú administratívnu jednotku až do konca 30. rokov 14. storočia. Tento administratívny rámec je dôvod, prečo sa charakter nemeckého osídlenia týchto, neskôr samostatných žúp predstavuje spoločne. V počiatkoch prieniku nemeckého elementu sa totiž práve v osobe úradujúceho zvolenského župana prejavoval zásah štátnej moci aj voči uvedenému fenoménu. Stalo sa tak predovšetkým pri formovaní sídel na tomto území s vyššou kvalitou, či už išlo o neskoršie mestá alebo mestečká. Opäť sa tu moment nemeckého osídlenia prejavoval najmä v oblasti sociálno-právneho formovania prostredia, ako to bolo možné dokumentovať na území východného Slovenska. Konkrétnejší etnický prienik nemeckého obyvateľstva sa týkal len významných mestských sídel, predovšetkým na území Zvolenskej župy, pretože tu bolo administratívne centrum regiónu. Navyše v tejto oblasti bolo možné uplatnenie aj v sfére prospektorskej činnosti, ktorá bola veľmi produktívna, výsledkom čoho bolo formovanie dôležitých banských miest, najmä Banskej Bystrice, ale aj neskorších regionálnejších banských centier Ľubietovej a Brezna. Osobitný význam však mala aj Krupina, ktorej bezprostredné hospodárske zameranie nesmerovalo k banskej činnosti, ale skôr ťažila z výhodnej polohy na dôležitých obchodných trasách. Toto mesto sa sformovalo pomerne skoro a ako jedno z prvých sídlisk (už v roku 1238) dostalo aj všetky základné privilégia, ktoré jej dali dôležitý status. Jej význam bol teda predovšetkým v tom, že svojim právnym prostredím ovplyvnila formovanie právneho charakteru ostatných mestských sídlisk na území župy, ba aj mimo jej hraníc, keď sa od poslednej štvrtiny 14. storočia stala odvolacím právnym strediskom aj pre pomerne vzdialenú Žilinu. Krupinský právny okruh sa tak zaradil medzi najvýznamnejšie na našom území. Všetky uvedené m momenty viedli k tomu, že práve na území tejto župy (Zvolenskej) sa nemecké osídlenie prejavilo najvýraznejšie, a to aj po etnickej stránke. Z tohto hľadiska bolo významné aj nemecké osídlenie na území Turčianskej župy, a to najmä v jej juhozápadnej časti, pretože tu došlo k pomerne silnejšiemu etnickému prieniku Nemcov a spolu s oblasťou susediacej Nitrianskej župy dokonca k vytvoreniu súvislejšieho nemeckého osídlenie, označovaného v literatúre ako nemecko-pravnianska oblasť, tzv. Hauerland. Ten je predmetom osobitného výskumu aj po stránke jazykovej, pretože má spoločné nárečové prvky, súvisiace s postupom pri osídľovaní tejto oblasti a jeho populačného zdroja. Inak ale bol význam nemeckého osídlenia pre Turčiansku župy príznačný len oblasti formovania sídel na tzv. nemeckom osídlení. To bol charakteristický znak aj pre Liptovskú župu, kde sa významnejším spôsobom uplatnil nemecký element aj po etnickej stránke len pri formovaní tunajších mestských sídlisk Ružomberka, Hýb a Nemeckej (Partizánskej) Ľupče. Skoro však dochádzalo k asimilačným procesom a skupinky nemeckého meštianstva v týchto mestečkách sa postupne slovakizovali. Azda najdlhšie sa nemecký element udržal len v Nemeckej Ľupči, o čom svedčí napr. aj vedenie mestskej agendy v nemčine ešte aj v prvej tretine 17. storočia.
Druhý diel učebnice teda predstavuje podrobnejšiu analýzu prieniku nemeckého obyvateľstva a fenoménu tzv. nemeckého osídlenia na území uvedených žúp a pomôže vysokoškolským študentom lepšie pochopiť formovanie celkovej štruktúry vývoja osídlenia na strednom Slovensku.