Autorka v predkladaných učebných textoch prináša ucelený pohľad na udalosti 19. a začiatku 20. storočia, ktoré viedli k vypuknutiu prvej svetovej vojny. Nešlo o jednu udalosť, ale súhru viacerých činiteľov. Od počiatku 19. storočia, vďaka Viedenskému kongresu, koexistovali jednotlivé mocnosti v akejsi tichej súhre na základe udržiavania krehkej rovnováhy síl, kedy sledovali, aby žiadna z mocností nemala príliš veľkú moc a vplyv na dianie vo svete. Úlohu dozorcov prevzali Veľká Británia a Francúzsko. Rusko sa v sledovanom období postavilo do úlohy ochrancov pravoslávneho obyvateľstva v Osmanskej ríši ako aj Slovanov žijúcich na Balkáne. Obdobie 19. storočia tiež prináša vznik rozsiahlych koloniálnych ríš, najmä britskej a francúzskej. Naopak, krajiny ako Nemecko a Taliansko sa ešte len zjednocovali, čo sa im aj úspešne podarilo, avšak, v tom čase už bola väčšina sveta rozdelená. Najmä Nemecko sa veľmi rýchlo stáva jednou z popredných mocností, hospodársky a ekonomicky dokonca pomerne skoro prebieha aj Francúzsko. Nemecko vynakladá enormné financie najmä na zbrojenie, v čom ho ostatné krajiny veľmi rýchlo nasledujú a vznikajú mocenské bloky. Najkritickejším sa ukázalo byť územie Balkánskeho polostrova, ktoré sa nenadarmo nazývalo „sud s pušným prachom“. Nevyhnutné bolo už len počkať na vhodnú zámienku, ktorou sa ukázal byť atentát v Sarajeve v júni 1914. Udalosti nabrali rýchly spád a pôvodne lokálny konflikt, ktorý vypukol 28. júla 1914, nabral svetové rozmery.