Dôvodom na napísanie tejto knihy bola skutočnosť, že hoci celé naše poznanie stojí na zbere tých najelementárnejších skutočností a skúseností, k ich uvedomeniu a poznávaniu sa zväčša dostávame až vtedy, keď niečo prestáva fungovať. Vnímanie pritom predstavuje ten najzákladnejší spôsob, ako sa stretnúť s realitou, ba dokonca pre mnohých práve ono realitu predstavuje. Napriek tomu je zväčša tým posledným, čo tematizujeme pri svojom skúmaní.
Ak chceme niečo vedieť o realite, s ktorou sa stretávame, mali by sme čo-to vedieť o tom, ako sa jej zmocňujeme, respektíve ako je naše stretnutie s ňou konštruované. Osobitosťou predkladaného skúmania však nie je len neuroanatomické, kognitívnopsychologické opísanie receptorov a mechanizmov senzorického vnímania, ale aj hlbšie zamýšľanie sa nad podmienkami a najmä dôsledkami senzorických a vyšších kognitívnych procesov spojených s percepciou. Tým sa text pohybuje na rozhraní všeobecnej a kognitívnej psychológie a filozofickej epistemológie, pokúšajúc sa mapovať nielen to, ako vnem vzniká, čo ho ovplyvňuje, ale aj to, kde a ako vznikajú naše percepčné presvedčenia a celkový koncept reality, v ktorej sa pohybujeme.
Neskrývanou intenciou predkladaného skúmania nie je len sprostredkovať čitateľovi súbor základných faktov a teórií, ale aj podnietiť ho k premýšľaniu a problematizovaniu procesov vnímania a jeho dôsledkov. Jednotlivé kapitoly sú preto členené tak, aby ho postupne sprevádzali od základných faktov (osvojujúc si kľúčovú terminológiu a koncepty) k širším problémom a podnecovali ho tak k samostatnému a tvorivému premýšľaniu a riešeniu predkladaných problémov. Tomu zodpovedá aj práca s literatúrou – za každou kapitolou nasleduje zoznam odporúčanej literatúry, ktorá podrobnejšie alebo inak a z iného aspektu doplní predkladanú mozaiku názorov a problémov