Kognitívna veda patrí v súčasnosti k jednej z najdynamicky sa rozvíjajúcich vedeckých disciplín. Kognitívni vedci sa podujali na neľahkú úlohu, demystifikovať povahu a funkcie stavov ľudskej mysle. V našich podmienkach je podrobnejšia reflexia kognitívnovedného výskumu pomerne zlomkovitá. Jednotlivými kognitívnymi stavmi, v našej terminológii skôr psychickými či duševnými stavmi, ako napríklad vnímanie, pozornosť, pamäť, myslenie, emócie atď. sa zaoberajú tradičné disciplíny ako psychológia, medicína, filozofia. Výučba predmetu kognitívne vedy a jeho zaradenie ako povinného či povinne voliteľného predmetu do vysokoškolských učebných osnov nie je uspokojivá. Najväčšia pozornosť sa kognitívnym vedám venuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde od akad. roku 2000/2001 prebieha celouniverzitný kurz Kognitívne vedy pod vedením Jána Rybára. Pozvaní domáci a zahraniční prednášajúci vo svojich prednáškach oboznamujú poslucháčov s najnovšími poznatkami a trendami v kognitívnovednom výskume, s mnohotvárnymi aspektami vzťahu myseľ/mozog, mozog/jazyk, telo/mozog/vedomie, mozog/myseľ/správanie atď.
Z iniciatívy Jána Rybára a kolektívu spolupracovníkov boli publikované aj odborné, na Slovensku ojedinelé práce z vybraných problémov kognitívnej vedy, ktoré nájde čitateľ v doporučenej literatúre tohto textu. Pedagógovia katedier matematiky, fyziky a informatiky FMFI a takisto pedagógovia Chemickej a potravinárskej fakulty STU v Bratislave sa podieľajú na organizovaní a spoluorganizovaní pravidelných seminárov a medzinárodných konferencií, napríklad Kognice a Kognice a umělý život.
Predložený vysokoškolský učebný text vznikol z potreby doplniť jestvujúcu odbornú literatúru, s cieľom priblížiť tie najzákladnejšie termíny, problémy a metódy kognitívnej vedy.
Zámerom v 1. časti textu je podať stručný úvod do problematiky kognitívnej vedy a pripraviť tak čitateľa na podrobnejšiu analýzu jednotlivých kognitívnych stavov (vnímania, pamäti, riešenia problémov, jazyka, vedomia atď.), ktoré budú predmetom 2. časti učebného textu. Za nemenej významné a nanajvýš aktuálne pokladám zdôraznenie interdisciplinárnej povahy kognitívnovedného skúmania mysle. V dôsledku toho sa naše domnele neobjektivizovateľné a najvnútornejšie myšlienky, pocity a predstavy stali predmetom vedeckého skúmania. Navyše, okrem záhadnosti spájanej so subjektívnym životom človeka sa definitívne spochybnili prístupy odvolávajúce sa na „čisto“ filozofickú či teoretickú povahu problémov „vnútorného“.