V zborníku pracovníci a doktorandi Katedry filozofie prezentovali svoje pohľady na osobu, prihliadajúc na špecifikum kresťanského chápania osoby. Ide o prvý zväzok série monotematických vedeckých zborníkov katedry, pokračujúcich až do roku 2011. S. Tolnaiová predstavuje personalizmus dnes a vo filozofickej tradícii. A. Démuth poukazuje na úzku spätosť filozofie existencie s personalizmom, ktorá je vlastne akýmsi jeho predpolím. Podobne B. Motýľ vidí existenciálnu rovinu bytia človeka ako bázu pre autentické porozumenie osoby. H. Hrehová poukazuje na vzťahové, nesubstanciálne chápanie osoby, prevládajúce u ruských personalistov. S. Gálik skúma prítomnosť osobného i nadsosobného vo vedomí. J. Letz rozpracúva koncept osoby z hľadiska kreačno-evolučnej a pneumatologickej antropológie, ku ktorému sa priklonil už roku 1994 v diele Filozofická antropológia. Dospieva k záveru, že iba v pneumoontologických vzťahoch môže človek trvalejšie a účinne situovať svoje personálne sebanaplnenie a tak stať sa vo svojom dejinnom pobyte ozajstným pneumatickým, novým človekom s duchovne neodcudzenou osobnosťou. R. A. Slavovský sa venuje problému personálnosti absolútna v kontexte medzináboženského dialógu a varuje pred tvorbou nových veľkých teórií a modelov pre riešenie tohto problému.