Tento zborník je výsledkom medzinárodného vedeckého kolokvia, ktoré sa konalo na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity dňa 7. mája 2008. Kolokvium vzišlo predovšetkým z potrieb doktorandov Katedry filozofie, ktorých dizertačné práce sú zamerané na problematiku náboženskej a mystickej filozofie. Túto príležitosť využili aj niektorí filozofi z radu pedagógov, aby sa aj oni navzájom informovali o svojom bádaní v tejto oblasti. Vysoko treba hodnotiť, že na kolokviu sa aktívne zúčastnili svojimi prednáškami a diskusiou aj filozofi z Českej republiky, a to prof. PhDr. Ján Sokol, CSc., doc. PhDr. Miroslav Sapík, PhD. a Ing. Jiří Vacek. Z doktorandov prednášali: Ing. Mgr. Milan Potančok, Mgr. Martin Dojčár, Mgr. Marek Bartoš, Mgr. Branislav Motýľ, Mgr. Jana Trajtelová, Mgr. Mgr. Ján Mičko, Mgr. Tomáš Kříž, Mgr. Maroš Píša, Mgr. Vladimíra Vitálošová, Mgr. Zdeno Vacke a Mgr. Zuzana Bajtošová. Podujatie obohatili svojimi prednáškami aj garanti, pedagógovia Katedry filozofie prof. Ing. Ján Letz, PhD. a doc. Mgr. Slavomír Gálik, PhD.
Vo významnej časti filozofov mladej generácie badať intenzívny a seriózny záujem o aktuálne otázky náboženskej a mystickej filozofie. Dôvod tohto javu možno o. i. hľadať vo fenoméne postmodernej krízy filozofie. Filozofia sa v podstate vnútorne rozdvojila a bifurkovala jednak do oblasti racionálno–analytickej, vstupujúc do služieb modernej vedy, a jednak do oblasti intuitívno–skúsenostnej, opierajúc sa o náboženstvá a mystiky v ich súčasnej interpretácii. Intenzívne zakúšaná potreba životných istôt, jasnej mravnej a hodnotovej orientácie a vyhliadky zdarného medzináboženského dialógu viedla týchto filozofov k tomu, aby vychádzali z filozofie a spirituálnej praxe fundovanej bezprostredným dotykom s božským. A takouto podobou filozofie je práve mystická filozofia. Nie je to filozofia mystiky, v ktorej mystično je predmetom filozofického skúmania, ale filozofia, ktorej mystično so všetkými jeho dôsledkami je jej imanentnou súčasťou, teda sa nachodí v samotných gnozeologických východiskách tejto filozofie i v jej završujúcom sa poznaní. V mystickej filozofii sa napĺňa veľký Hegelov sen prejsť od všetkého sprostredkovaného v našom poznávaní a myslení k bezprostrednému, od nepriamych reflexií opierajúcich sa o prechodné „intelektuálne lešenie“, až k finálnej duchovnej synopsii božského, ktorá už nijaké lešenie viac nepotrebuje.
Prednášky na kolokviu sa zamerali jednak na oblasť rozličných priblížení a interpretácií náboženstiev a kultúr v dnešnej dobe výrazne profilovanej multikulturalizmom a multireligionizitou, osobitne medzikultúrnym a medzináboženským dialógom, a jednak na oblasť filozofického priblíženia a reflektovania mystického fenoménu, ktorý sa čoraz zjavnejšie a presvedčivejšie ukazuje byť tým najvlastnejším spirituálnym milieu až zjednocujúcim mostom v týchto neľahkých dialógoch. Preto sme prednášky z kolokvia rozdelili v zborníku rozdelili do dvoch častí: Na prvú časť, zameriavajúcu sa na kultúry a náboženstvá v súčasnej situácii, ktorú sme nazvali K novým obzorom kultúry a náboženstva, a na druhú časť, zameranú na mystiku ako takú, na mystickú filozofiu a na interpretácie významných mystikov, z ktorých vystupujú do popredia majster Eckhart, Ján z Kríža a v neposlednom rade advaito–novovédantistický mysliteľ Raman Maharši. Túto časť sme nazvali K mystike a k mystikom — východiská a interpretácie.