Fenomén migrácie, sťahovania ľudí, rodín, skupín či celých ľudských spoločenstiev alebo etník v minulosti zasiahol a citeľne pretváral etnickú mapu európskeho kontinentu. Prisťahovalci, kolonisti či hostia sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť svoje domovy, vydať sa na cestu a hľadať šťastie v iných krajinách. Relatívna preľudnenosť niektorých krajín lákala tamojších obyvateľov osídľovať riedko zaľudnené priestory v iných krajoch. K takým oblastiam patrila aj stredovýchodná Európa, medzi nimi aj Uhorské kráľovstvo. Jeho panovníci boli sami iniciátormi zaľudňovania krajiny novými hosťami. Títo hostia sem prichádzali už pri samom vzniku štátu, no vo väčšej miere v neskorších storočiach, keď ich príchod urýchlili rôzne politické a iné udalosti (tatársky vpád, osmanská expanzia atď.). Sťahovanie ľudí sa však dialo aj v rámci samotnej krajiny, z jednej časti do druhej. Prisťahovalcami boli príslušníci rôznych národností. Otázky sťahovania obyvateľstva, sociálneho statusu nových osadníkov, miest ich sťahovania, dôvodov na odchod z ich pôvodného bydliska a prínosom hostí sa zaoberalo dňa 11. novembra 2020 vedecké sympózium so zahraničnou účasťou s názvom Hostia a cudzinci na Slovensku a v Uhorskom kráľovstve. Migrácia a jej determinanty v kontexte európskeho vývoja organizované Katedrou histórie FFTU v Trnave, ktorého účastníci diskutovali o rôznych aspektoch problematiky migrácie a hostí v minulosti. Abstrakty prednesených príspevkov prináša na verejnosť predložený zborník.