Nové číslo katedrového periodika Studia historica Tyrnaviensia vychádza po roku opäť, obrazne povedané, na svetlo božie s nádejou, aby šírilo svetlo nových poznatkov o našich dejinách. V slovenskom prostredí si udržiava peknú tradíciu každoročnej periodicity. Tentoraz vychádza ako dvojčíslo, v číselnom poradí XIV-XV, čo naznačuje, aký značný potenciál skrýva Katedra histórie FF TU v Trnave. Jej členovia spolu s doktorandmi, doplnení externými spolupracovníkmi ale aj kolegami z ďalších „spriatelených“ historických pracovísk tvoria autorský kolektív podieľajúci sa na obsahu tohto zborníka. Rozdelený je tematicky na dve časti. Prvá z nich je venovaná okrúhlemu 900. výročiu vydania známych zoborských listín. Konkrétnej tej prvej z roku 1111. Oba tieto písomné dokumenty (vrátane druhej zoborskej listiny z roku 1113) sú významným prameňom k najstarším slovenským dejinám, poskytujú dôležité informácie o starobylosti a kontinuite osídlenia na západnom Slovensku, etnicite celej oblasti, cirkevnej organizácii, inštitúciách pôsobiacich na tomto území a preto si zasluhujú primeranú pozornosť zo strany slovenskej historickej vedy. Naša katedra sa teda rozhodla pripomenúť si toto výročie publikovaním viacerých príspevkov spätých obsahovo s témou kláštorov, keďže spomínané listiny boli vydané pre Zoborský kláštor, najstaršiu cirkevnú ustanovizeň na území Slovenska. Prvý príspevok je z pera Richarda Marsinu. Autor sa v ňom zaoberá niektorými otázkami spojenými s Benediktínskym opátstvom sv. Hypolita na Zobore. Predovšetkým časom jeho vzniku, problematikou hodnovernosti najstarších listín kláštora, patronátom a začiatkom diplomatickej činnosti v kláštore. Henrieta Žažová sa venuje dejinám Premonštrátskeho kláštora Blahoslavenej Panny Márie v Bíni, otázke jeho zakladateľa, patronátnym právom, stavebným vývojom kláštorného komplexu a napokon jeho zánikom. Dana Stoklasová vo svojej štúdii sleduje dejiny Benediktínskeho opátstva v Hronskom Svätom Beňadiku do roku 1355 a poskytuje prehľad jeho majetkov na území Slovenska. Vladimír Rábik osvetľuje začiatky kartuziánskej rehole na Spiši. Analyzuje podmienky fundácie kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa a v Lechnici a politicko-spoločenské pozadie celej akcie. Peter Labanc a Naďa Labancová publikujú štúdiu zameranú na chronológiu predstavených oboch spišských kartuziánskych kláštorov (na Skale útočiska a v Lechnici). Monika Skalská vo svojom príspevku predstavuje dejiny pavlínskeho kláštora v gemerskom Gombaseku od prvej zmienky v roku 1371 až po jeho dramatický zánik v polovici 16. storočia. Miloš Marek prináša prehľad stredovekých dejín Kláštora rehoľných kanonikov sv. Augustína v Novom Meste nad Váhom a v prílohe uverejňuje listiny k tomuto kláštoru. Beáta Vida zasa predstavuje v dejinnom prehľade osudy Kláštora sv. Mikuláša v Ercsi v blízkosti dunajského ostrova Csepel. Pavel Krafl píše o kontaktoch medzi konventom rehoľných kanonikov v Kazimierzi pri Krakove s kartuziánmi zo spišského Lapis Refugii realizovaných uzavretím tzv. konfraternity v roku 1495. Michal Brnický s Bernardom J. Melišom si všímajú stav kláštorov a kvalitu života rehoľníkov v predvečer reformácie, sledujú vplyv reformačných myšlienok na presvedčenie o teologickom opodstatnení existencie kláštorov a približujú diskusiu o vieroučných otázkach na Augsburskom sneme v roku 1530. Štúdia Branislava Dada sa venuje pôsobeniu piaristov v Banskej Štiavnici v rokoch 1776 ‒ 1850. Mária Kohútová píše o vzťahu ľudí pochádzajúcich zo svetského prostredia k rehoľným komunitám. Zameriava sa pritom na vzťah členov rodu Coborovcov k viacerým rehoľným spoločenstvám. Príspevok Miroslava Kamenického sa venuje dejinám a pôsobeniu ženskej rehole klarisiek v Bratislave v novoveku.
Druhá časť zborníka Katedry histórie FF TU prináša príspevky z rôznych oblastí od stredoveku až po najnovšie obdobie. Tomáš Hrubý v príspevku „Zaniknuté stredoveké osady na strednom Ponitrí do prvej tretiny 14. storočia“ sleduje proces formovania a najmä zániku sídlisk vo vymedzenom území povodia rieky Nitra, pričom si všíma príčiny a obdobie zániku týchto sídel. Drahoslav Magdoško sa pokúša vyvrátiť staršiu historickú tradíciu, ktorá kladie vznik košického mestského opevnenia do roku 1290. Cieľom jeho štúdie bolo preskúmať, kedy a akým spôsobom sa objavila táto tradícia. Silvia Zdarileková načrtáva proces zavádzania gregoriánskeho kalendára v habsburskej monarchii s dôrazom na České zeme a jeho uplatnenie vo Hvezdárskom kalendári Doktora Václava Zelotína z Krásné hory na rok 1583. Michal Franko charakterizuje postavenie viničných majstrov v 16. ‒ 17. storočí v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, ich kompetencie a právomoci. Konštatuje postupnú degradáciu ich rozhodovacích a súdnych právomocí v prospech mestského magistrátu. Jozef Šimončič s Ľubicou Dvornickou analyzujú po historickej a jazykovednej stránke Krátky zemepis pre Ľudovíta Sekáča z Dolnej Stredy z roku 1867, ktorý je podľa ich záverov cenným prameňom k poznaniu slovenčiny a jej vývinu. Zuzana Lopatková charakterizuje niektoré formy a prejavy ľudovej religiozity na vybranom území západného Slovenska koncom 18. storočia. Svoju pozornosť sústreďuje na ľudovú religiozitu vidieckeho obyvateľstva, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou duchovného života ako určitá forma zbožnosti veriacich. Štúdia Radoslavy Ristovskej je z odvetvia hospodárskych dejín. Autorka sa v nej zaoberá hospodárením s vínom na panstve Dolná Krupá. Poskytuje prehľad o množstve jednotlivých druhov vína na panstve v rokoch 1853 až 1903. Príspevok Martina Gareka sa sústreďuje na vzťah Poľska k Slovensku v medzivojnovom období do roku 1935. Objasňuje, aký význam hrala tzv. slovenská otázka v poľskej politike. Miroslav Bezunk mapuje politické aktivity najvýznamnejších slovenských politikov medzivojnového obdobia, Andreja Hlinku a Milana Hodžu, v kritickom roku 1938. Jana Bauerová si všíma britsko-americké a britsko-sovietske vzťahy na pozadí verejných prejavov Winstona Churchilla (1938 ‒ 1944). Pavol Petruf prináša pohľad na „československý február 1948“ vo svetle publikovaných dokumentov americkej zahraničnej politiky.
Posledná časť nového Studia historica Tyrnaviensia obsahuje recenzie historických zborníkov, prípadne najnovších alebo nedávno vydaných historických monografií. Zuzana Lopatková hodnotí zborník z medzinárodnej konferencie Město a intelektuálové od středověku do roku 1848 organizovanej Archívom hlavného mesta Prahy v spolupráci s Inštitútom medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied UK v Prahe. Tá istá autorka prináša hodnotenie obrazovej publikácie M. Manáka a A. Krupovej o insígniách a akademických obradoch Trnavskej univerzity. Vladimír Rábik recenzuje siedmy zväzok edičnej série prameňov z českých a moravských archívov, viažúcich sa k obdobiu panovania českého kráľa Václava IV. (1378 ‒ 1419) Regesta Bohemiae et Moraviae aetatis Venceslai IV., ktorý vydal moravský historik Pavel Krafl. Ďalej kriticky zhodnocuje prínos a nedostatky maďarského regestára z rodového archívu šľachtickej rodiny Peréniovcov vydaného Istvánom Tringlim alebo prvého dielu edície bratislavskej Mestskej knihy testamentov z rokov 1410 ‒ 1487 od maďarských autoriek J. Majorossy a K. Szende. Poslednou recenziou V. Rábika je prínosná monografia Michala Badu venujúca sa každodennému životu Žilinčanov na prelome stredoveku a raného novoveku, spracovaná na základe známeho historického prameňa ‒ Žilinskej mestskej knihy. Ďalšia recenzia z pera R. Ristovskej hodnotí publikáciu Stanislava Petráša o kostole sv. Ondreja v Dolnej Krupej. M. Garek recenzuje dielo britských historikov K. McDermotta a J. Agnewa o dejinách tretej komunistickej internacionály a Jana Bauerová zhodnocuje publikáciu Pavla Petrufa venovanú zahraničnej politike Slovenskej republiky v rokoch 1939 ‒ 1945. a napokon spomeňme recenziu diela srbského historika Đuru Hardiho Drugeti od Miloša Mareka.