Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave sa už dlhšie zaoberá výskumom cirkevných dejín na Slovensku. Po vydávaní prameňov k slovenským, najmä stredovekým dejinám, je to ďalšia z profilujúcich tém na ktoré sa Katedra histórie zameriava. Výsledkom jednej z jej aktivít v tejto oblasti bola aj konferencia na tému Cirkevné dejiny – súčasť národných dejín, ktorú organizovala spolu so Sekciou pre cirkevné dejiny Slovenskej historickej spoločnosti pri Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Cieľom konferencie bolo zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou národných dejín, rovnako ako napríklad politické, hospodárske alebo iné odbory historickej vedy sú aj cirkevné dejiny. Pre historika národných dejín predstavujú dôležitú súčasť vývoja spoločnosti od počiatkov formovania národa.
Náboženstvo, čiže viera v Boha, ako aj ideológie, ktoré Boha popierali, mali veľký vplyv na život jednotlivca i celej spoločnosti. Prispievali a prispievajú alebo k rozvoju osobnosti človeka a tak aj celého národa alebo ho nútia svoje presvedčenie skrývať, čím nepriamo alebo aj priamo ohrozujú jeho existenciu. Najmä v dvadsiatom storočí bola zmienka o kresťanstve v našich dejinách niekoľko desaťročí obchádzaná, bagatelizovaná, považovaná za nevhodnú, prípadne akákoľvek cirkevná organizácia, ale najmä katolícka, vykresľovaná v negatívnom svetle. Predsa však sa pri mnohých témach, najmä zo stredoveku a novoveku nedala obísť. Vplyv katolíckej cirkvi ako inštitúcie, ktorá mala dosah na národné štáty a ktorá ich existenciu legitimizovala, bol taký veľký, že ho bolo treba, aspoň v niektorých prípadoch, brať do úvahy.
Po páde komunizmu sa vynárajú nové problémy pri výskume dejín nášho národa a nášho územia vo vzťahu k náboženstvu, viere, cirkevnej organizácii. V súčasnosti sa preferuje veľká ohľaduplnosť vo vzťahu k niektorým témam; aby sa skúmaná problematika a najmä jej výsledky nedotkli niektorých, inak zmýšľajúcich ľudí. Vo vzťahu ku katolíckej cirkvi sa takáto ohľaduplnosť „nenosí“. Tak súčasná spoločnosť sa vo veľkej miere snaží ignorovať celú minulosť aj nášho národa, aj národov Európy. Neberie do úvahy vývoj, ktorým spoločenstvá národné, aj štátne prešli, názory, ktoré sa vyvíjali a skúsenosti, ktoré ich ovplyvňovali.
Príspevky v tomto zborníku Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave ukazujú vývoj niektorých cirkevných inštitúcií na území Slovenska, s dôrazom na ich predstaviteľov a úlohu významných osobností cirkevného života v našich dejinách. Ukazujú aj vnímanie uhorských cirkevných pomerov a náboženského vývoja v novoveku v zahraničí. Témou je aj poukázanie na úlohu cirkvi pri vzdelávaní mládeže, aj ťažké obdobie pre katolícku cirkev na Slovensku v prvých rokoch existencie Československa.
Vieme, že uverejnené štúdie nepredstavujú celú šírku tém z cirkevných dejín v spojitosti s národnými dejinami. Dáva to však historikom národných aj cirkevných dejín možnosť skúmať v budúcnosti aj ďalšie témy, ktoré rozmnožia naše poznatky o vzťahoch cirkví a spoločnosti v minulosti nášho národa.