Čitateľovi sa dostáva do rúk nové číslo vedeckého časopisu Studia Historica Tyrnaviensia, ktorým načína už tretiu desiatku vo svojej histórii. V súčasnosti sa tento vedecký časopis vydal na cestu transformácie a vstúpil do ďalšej éry svojej existencie, ktorú navonok predstavuje aj nový podtitul časopisu: Dejiny v pohybe – pohyb v dejinách. Vychádza z premisy, že dejiny sú v znamení pohybu, zmeny, neustáleho vývoja, ktorého prejavom sú nielen migrácia, sťahovanie národov či jednotlivcov, ale aj duchovné pohyby, prenikanie nových myšlienok, ideových, náboženských, umeleckých hnutí a ich vzájomná interakcia. Do tejto súvislosti patrí otázka historickej tradície a problematika kontinuity a diskontinuity v dejinách. Centrom záujmu časopisu je človek a jeho pôsobenie v minulosti, v jednotlivých historických obdobiach, význam ľudskej aktivity v historickom vývoji, ale tiež spoločnosť a jej vplyv na myslenie a konanie jednotlivca. Sleduje vznik, priebeh a následky dejinných udalostí z rôznych uhlov pohľadu.
Nové číslo časopisu Studia Historica Tyrnaviensia obsahuje niekoľko príspevkov, ktoré v sebe nesú dejiny pohybu, zmeny, neustále vývoja. V úvodnej štúdii archeológovia Lucia Nováková a Ahmad Heidari mapujú prehistorické osídlenie v oblasti stredného Zagrosu, regiónu na východe Iraku a západe Iránu, ktorý zohral významnú úlohu v procese tzv. neolitickej revolúcie. V ďalšej štúdii sa Miloš Marek venuje hosťom ako osobitej spoločenskej kategórii v stredovekom Uhorskom kráľovstve, ktorá zohrala významnú rolu pri osídľovaní krajiny a jej urbanizácii. Na konci štúdie autor pripája zoznam hosťovských lokalít na Slovensku. Ivan Mrva vo svojom príspevku sleduje sídliskový zásah hosťov, migrantov a kolonistov na nitrianskom a bratislavskom Záhorí. Snaží sa v ňom poskytnúť stručný prehľad migračných vĺn, ktoré zasiahli tento región v minulosti (Sikuli, Nemci, Chorváti, Srbi, Maďari, Lotrinčania, Cigáni, Židia). Iusztin Zoltán podáva demografický a národnostný obraz mesta Becskerek (dnes Zrenjanin) v Srbsku, v druhej polovici 16. storočia. Ivana Kvetánová objasňuje organizáciu a činnosť arcibratstva tzv. pásikárov (chordigerov) v Chtelnici, dobročinného spoločenstva zbožných veriacich združených okolo františkánskeho kláštora svätej Kataríny v Dechticiach. Radoslava Ristovská píše o farskej knižnici v Dolnej Krupej, pričom sa zameriava na diela vydané v Trnave. V záverečnej časti časopisu sa nachádza niekoľko anotácií a recenzií, ktoré dopĺňajú prvé číslo v roku 2021. Veríme, že aj toto nové číslo, ktoré zakladá tretiu desiatku publikačných výstupov Katedry histórie Filozofickej fakulty TU v podobe uvedeného zborníka, si nájde svojich čitateľov a prispeje k poznaniu ďalších neznámych stránok z rozsiahlej knihy dejín.