Rímska pevnosť v Iži je jediným vojenským objektom na ľavom brehu Dunaja na území dnešného Slovenska, ktorý tvoril súčasť obranného systému Ripa Pannonica na strednom toku Dunaja. Rimania ho vybudovali počas vlády cisára Marca Aurelia (161 – 180) v období tzv. markomanských vojen. Išlo o drevozemný tábor, ktorý bol už po krátkom čase zničený požiarom pri nečakanom germánskom útoku. Koncom 2. storočia Rimania v predpolí Brigetia na mieste zaniknutého drevozemného tábora vybudovali kamenný kastel. Ten fungoval najmenej do vlády Valentiniana I., keď bol opustený a spustošený. Koncom 4. a začiatkom 5. storočia bolo územie kastela osídlené zmiešanými skupinami domácich Germánov a prisťahovalcov. Po ich odchode ostalo toto územie až do 10. storočia neosídlené.
Predložená práca skúma opracované kamenné nálezy pochádzajúce najmä z kamenného kastela. Ide o súbor nálezov cca 270 kusov. Pochádzajú z dvoch celkov. Prvým sú nálezy zo starších výskumov pred rokom 1978, ktoré bolo možné analyzovať len na základe publikovaných informácií. Druhým boli predmety nájdené počas systematických výskumov medzi rokmi 1978 – 1999. Väčšina starších nálezov je dnes stratená. Niekoľko kusov, najmä reliéfy alebo pamiatky s nápismi, je uložených v Rímskom lapidáriu Podunajského múzea v Komárne (9 ks), v Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti (2 ks), v Kunsthistorisches Museum vo Viedni (1 ks) a v Archeologickom múzeu v Bratislave (1 ks). Nálezy získané počas výskumov v rokoch 1978 – 1999 sa nachádzajú v depozitári Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Napriek tomu, že ide o pomerne malý súbor opracovaných kamenných artefaktov, často bez zachovaného primárneho kontextu, podarilo sa identifikovať až päť funkčných skupín. Okrem epigrafických pamiatok a niekoľkých fragmentov sochárskej výzdoby ide prevažne o relatívne nenápadné opracované kamene. Ich analýza – hoci bola vykonaná už pred takmer 25 rokmi – priniesla zaujímavé výsledky, vďaka ktorým bolo možné doplniť obraz o živote a organizácii rímskej armády za Dunajom.