Etická rozprava o cnosti a dobrokráse otvára horizont reflexií o tom, čo bolo stabilne zakomponované ako „šľachetné“ v dejinách morálnej filozofie. Jej cieľom je znovu oživiť nostalgiu po symphonia mundi. Všetko hodnotné a krásne je však namáhavé, pretože pravda, dobro, krása a láska sú rozptýlené. Z tohto dôvodu v procese intelektuálno–vôľového dynamizmu zohrávajú významnú úlohu cnosti a spolu s nimi aj morálne maximy dobra a krásy, ktoré keďže sú milé, štedré a krehké, treba chrániť. Praktizovanie ľudskosti (humanitas), o ktorú ľudstvo usiluje po celé tisícročia, sa nezaobíde bez aplikácie étosu a kultúrnosti, od ktorých sú závislé aj formy sociálno–politických a ekonomicko–hospodárskych štruktúr. Cnostný človek nie je hrdina, aj keď má takýto charakter. Od hrdinu ho odlišuje čisté srdce.
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., prednáša na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Venuje sa dejinám filozofie a etiky (osobitne stredovekej filozofii a tomizmu), ale aj novotomizmu, ruskej náboženskej filozofii a personalizmu, ako aj morálnej teológii a morálnej filozofii. Známe sú jej monografie: Pohľad do dejín etických systémov (Bratislava, 1998), Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (Prešov, 2001), Kresťanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (Prešov, 2002), Etika – sociálne vzťahy – spoločnosť (Bratislava – Trnava, 2005), Rozvážnosť a voľba podľa sv. Tomáša Akvinského (Trnava, 2006), participácia na kolektívnej monografii Dejiny etiky v Európe a v USA (Bratislava, 2008).