Bergsonov vplyv na kultúru najmä v prvej tretine 20. storočia bol rozsiahly. Nadchol literárnych modernistov, odvolávali sa naň talianski futuristi, surrealisti, pragmatisti, kriticky sa s ním vyrovnával Einstein a súdobá fyzika, rovnako neskorší fenomenológovia Merleau–Ponty, P.Ricoeur, postštrukturalista J. Deleuze a mnohí ďalší. A i napriek tomu, že nevznikla žiadna filozofická škola, ktorá by niesla jeho meno, Bergsonove myslenie je citeľne prítomné v prácach W. Jamesa, G. Santayana, A.N. Whiteheada, alebo japonského filozofa Nishida Kitarō. Veľký vplyv zanechal na tvorbu belgického básnika Van Lerbergha a francúzskeho spisovateľa M. Prousta.
Niektoré jeho myšlienky s narastajúcimi výsledkami zastarali (najmä skúmania evolúcie), väčšina však zostala aktuálna pre dnešných filozofov náboženstva, antropológie, fenomenológov, estetikov.
Bez prítomnosti Bergsonových originálnych myšlienok by mala filozofia života celkom inú tvár a vyvíjala by sa pravdepodobne iba smerom k hermeneutike a historizmu. Vďaka Bergsonovi mala zastúpenie i na poli evolucionizmu.