Monografia predstavuje reprezentatívny výsek modernej nizozemskej literatúry a jej rozmanitých súvislostí na základe vyše tucta spisovateľov a spisovateliek (F. van Eeden, C. van Bruggen, W. Elsschot, T. van Doesburg, P. Mondrian, J. J. Slauerhoff, M. ter Braak, A. Jolles, M. Nijhoff, J. Huizinga, J. Arends, F. Kellendonk, J. Brouwers, M. L. Rijneveld, T. Möhlmann). Autor v práci predstavil galériu zástupcov viacerých tvorivých generácií (Osemdesiatnikov, Deväťdesiatnikov, neskorej moderny, konštruktivistickej avantgardy De Stijl) i predstaviteľov literatúry, ktorú po 2. svetovej vojne charakterizuje úsilie o oslobodenie píšuceho subjektu vyznaním sa z temných stránok života a vypísania sa z tráum, vyplývajúcich z napätí medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Špeciálna pozornosť je vo viacerých prípadoch venovaná vzťahom medzi písaním a výtvarným umením.