Predmetom historickej vedy je poznanie vývoja ľudskej spoločnosti od počiatku existencie ľudstva až po súčasnosť. V priebehu vývoja historiografie prišlo k členeniu jednotného historického procesu, podľa rôznych kritérií, na menšie celky. Najčastejšie sú kritériá priestorové a vecné – podľa jednotlivých súčastí – (hospodárske dejiny, materiálna kultúra, právo..) a časové – periodizácia dejín.
Vecné kritérium vychádza z predpokladu, že vývoj ľudského poznania prebieha v niekoľkých vzájomne tesne zviazaných a podmienených rovinách (hospodárskej, technickej, sociálnej, politickej, kultúrnej ...). V rámci postupnej špecializácie jednotlivých historických disciplín historické vedy vyčlenili jednotlivé čiastkové disciplíny, ktorých úlohou je študovať dejiny z určitého aspektu – ekonomického, kultúrneho, politického atd. Podstatou špecializácie jednotlivých disciplín je najmä metóda skúmaných javov. Potreba ovládnuť špecifické metódy výskumu určitej oblasti života (ekonomické pre historika hospodárskych dejín, právne pre historika práva ...) robí takúto špecializáciu nevyhnutnou. Predmetom hospodárskych dejín sú dejiny jednotlivých výrobných odvetví, ale aj ďalších odborov, ktoré s výrobou súvisia.
Vieme, že od najstarších čias si človek získaval potravu zberom plodov, lovom zvery a obrábaním pôdy. S tým všetkým súvisela výroba pracovných nástrojov a spracovanie získaných produktov.
Základným spôsobom získavania potravy sa však nestal ani zber plodov, ani lov zvierat alebo rýb, ale obrábanie pôdy, čiže poľnohospodárstvo. Človek postupne zdokonaľoval nástroje, ktorými pôdu kypril, získaval skúsenosti, ako jednotlivé druhy semien dať do pôdy, ako sa o ne starať počas ich vegetačného obdobia, ako úrodu zbierať a určité druhy plodov ako uchovať cez zimu, alebo až do budúcej úrody.
Za remeselnú výrobu považujeme malovýrobu, ktorá je založená na kvalifikovanej ručnej práci. Spočiatku remeselné výrobky vyrábalo obyvateľstvo, ktoré prevažne žilo na dedinách, ako vedľajšiu výrobu popri poľnohospodárstve. V novoveku však už bolo remeslo väčšinou oddelené od poľnohospodárstva a remeselná výroba sa sústreďovala do slobodných kráľovských a väčších zemepanských miest. V mestách existujúce remeslá vyrábali pre miestny trh alebo na objednávku.
V dejinách Slovenska mali významnú úlohu ťažba a spracovanie rúd drahých kovov a medi. Slovenské baníctvo a hutníctvo malo v určitých obdobiach celoeurópsky význam.
Sprievodným znakom nízkej úrovne výroby je slabá rozvinutosť obchodu. Obchod sa v prevažnej miere realizoval na miestnych trhoch. Nadregionálne trhové centrá sa prakticky nevyvíjali. Svoj význam hrali aj slabo udržiavané cesty a na nich prírodné prekážky (pohoria, väčšie rieky). (autorka)