Obsah monografie Humánno-etické dilemy v ideách Alexandra I. Solženicyna možno rozdeliť na dve časti. V prvej sme sa venovali humánno-etickým dilemám v diele ruského literáta, ktoré prezentujú dve antinómie najčastejšie postulované v autorových dielach: život – smrť, pravda – lož. Pri analýze spomenutých dilem sme narážali na dva vplyvy: na vplyv literárny (F. M. Dostojevský a L. N. Tolstoj) a na filozoficko-etické vplyvy. Istou nevyhnutnosťou sa pre nás stalo zaradenie autorovho myslenia do spoločenského kontextu, ak sme chceli analyzovať marxistickú ideológiu a jej dosah na život človeka v sovietskom Rusku. Marxistická ideológia totiž predstavovala rámec, v ktorom sa Solženicynovo myslenie vyvíjalo a zároveň aj samotný autor bol s touto ideológiou priamo konfrontovaný až do svojho núteného exilu. V druhej časti sme sa pokúsili na jednej strane kriticky zhodnotiť Solženicynove výhrady voči konzumnému spôsobu života, a na strane druhej vyjadriť vlastné postoje voči niektorým Solženicynovým postulátom. Korene a ideové vplyvy, ktoré formovali Solženicynovo myslenie, sme sa však usilovali vnímať integrálne, ako vzájomne prepojené a spolu úzko súvisiace.