Monografia sa venuje kriminalite a spôsobom jej potláčania v habsburskej monarchii na základe intimátov Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, ktoré boli adresované slobodnému kráľovskému mestu Modra v rokoch 1725 – 1755, teda za vlády Karola VI. a Márie Terézie. Pramenný súbor pochádza z fondu Magistrát mesta Modry, uloženého v Štátnom archíve v Bratislave, na pracovisku Modra. Úvodné kapitoly približujú kompetencie miestodržiteľskej rady, formu, jazyk a evidenciu intimátov, ako aj ich úlohu pri sprostredkovaní panovníckych nariadení a koordinácii postupu uhorských úradov v trestných záležitostiach.
Jadrom monografie je chronologicky usporiadaná edícia 131 dokumentov, ktoré sú sprístupnené diplomatickým prepisom z pôvodných rukopisov. Prevažujú latinské texty, v sprievodných opisoch sa vyskytuje aj maďarčina a nemčina. Dokumenty zachytávajú prípady vrážd, lúpeží, krádeží, podpaľačstva či falšovania mincí a listín, ako aj pátranie po vojenských dezertéroch a utečených väzňoch. Súčasťou edície sú tiež preventívne nariadenia týkajúce sa tuláctva a dohľadu nad verejným poriadkom. Osobitnú pramennú hodnotu majú opisy hľadaných osôb, v ktorých sa popri vzhľade a telesných znakoch zaznamenávali aj odev, pôvod, povolanie či znalosť jazykov. Tieto údaje približujú dobové postupy identifikácie osôb a dokumentujú materiálnu kultúru, mobilitu a každodennosť obyvateľstva.
Analýza intimátov naznačuje, ako miestodržiteľská rada prepájala stolice, slobodné kráľovské mestá a vojenské veliteľstvá pri pátraní po hľadaných osobách a zabezpečovaní ich zadržania. Rozosielanie úradných informácií, používanie ustálených identifikačných údajov a povinnosť spolupráce pri pátraní presahujúcom hranice jednotlivých stolíc dokladajú postupné formovanie koordinovaného systému verejnej bezpečnosti v Uhorsku. Monografia tak prispieva k poznaniu dejín kriminality, výkonu verejnej správy a počiatkov organizovaného pátrania v habsburskej monarchii.