Rímske nápisy ako pozostatok rímskej civilizácie pútali už pred 500 rokmi pozornosť humanistov, ktorí pôsobili na Slovensku a v súčasnosti samozrejme pútajú pozornosť bádateľov, ktorí sa venujú štúdiu dejín v rímskom období. Nápisy, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na území Slovenska či už v múzeách alebo ako súčasť stavieb (kostolík v Boldogu), či na svojom pôvodnom mieste (nápis na trenčianskej skale), majú veľký význam pre dejiny Slovenska v prvých štyroch storočiach. Samozrejme, že dejín Slovenska v tomto období sa týkajú aj mnohé nápisy, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach bývalej Rímskej ríše a popri literárnych textoch, nálezoch mincí či archeologických nálezoch umožňujú podrobnejšie poznať historický vývoj skúmaného obdobia. Nápisy svojím obsahom prinášajú odborníkom informácie, ktoré nemôžu získať z literárnych prameňov, numizmatických nálezov alebo z archeologických výskumov. Všetky tieto druhy prameňov sa navzájom dopĺňajú, potvrdzujú, ale prípadne si aj odporujú a navzájom sa popierajú. Na druhej strane nápisy nachádzajúce sa v súčasnosti na území Slovenska, majú veľký význam aj pre dejiny Rímskej ríše, preto sa im venuje väčšia či menšia pozornosť.
V našej práci venujeme pozornosť jednak tomu, ako sa prejavoval záujem o rímske nápisy (nachádzajúce sa nielen na Slovensku), ich objavovaniu a skúmaniu, a napokon aj tomu, ako sa využívali a využívajú rímske nápisy ako historický prameň pre poznanie dejín Slovenska ale i v rámci dejín Rímskej ríše.
Záujem o antické nápisy na Slovensku viedol niektorých historikov v minulosti k využívaniu stredovekých a novovekých latinských nápisov pre dejiny Slovenska nielen pre rímske obdobie. Matej Bel zachoval mnohé správy o nápisoch v slovenských mestách, ďalšie latinské texty sa objavujú na svetských i cirkevných stavbách a na rôznych úžitkových predmetoch (zbrane, zvony). Tieto nápisy v posledných rokoch zaujali pozornosť súčasných odborníkov a vznikol projekt pre ich spracovanie a vypracovanie súpisu. Preto tejto problematike venujeme pozornosť v druhej časti práce. Antická latinská epigrafika a latinská epigrafika stredoveku a novoveku začínajú vytvárať ucelený súbor, pričom obidve fázy sa vzájomne podporujú a ovplyvňujú. Ich vzájomné prepojenie sa stáva takým úzkym, že oddeliť ich jednu od druhej bude čoraz ťažšie.