Vo fenomenológii sa otázka intersubjektivity s naliehavosťou ohlasuje už v raných Husserlových textoch. Klasická artikulácia problému danosti druhého súvisí s modelom „analogického prenosu“, či presnejšie s pojmami párovania a vciťovania. Otázka intersubjektivity sa výskumom empatie nevyčerpáva, skôr otvára. Existenciálne závažnejšie témy sa objavujú v súvislostiach s charakterom cudzieho, otázkou hraníc či problémom moci a násilia. Aj vplyvom dramatických udalostí 20. storočia sa pozornosť filozofov postupne presúvala od formálno-neutrálneho gnozeologického problému subjektivity a intersubjektivity k hodnotovo motivo-vaným pojmom ako Tvár, osoba a interpersonalita. S fenomenologickými skúmaniami tohto typu sú neodlučiteľne späté aj etická a náboženská skúsenosť.