Od vypuknutia pandémie koronavírusu dňa 11. marca 2020 bol verejný, obchodný, ale hlavne osobný život ľudí rôznou mierou limitovaný, čo prinieslo do každodenného fungovania výrazne zvýšenú náročnosť v mnohých oblastiach. Počas tohto obdobia deti nemohli navštevovať škôlku ani školu, veľa pracovníkov muselo pracovať z domu alebo nedobrovoľne skracovať svoju pracovnú dobu, infikovaní ľudia a tí, ktorí s nimi boli v kontakte, museli ísť do karantény. Okrem zdravotného rizika bola náročná vzhľadom na naše prirodzené ľudské potreby aj samotná sociálna izolácia kvôli dištančným opatreniam ako napríklad zákaz vychádzania a zákaz opustiť okres, v ktorom má osoba trvalý pobyt, čo znamenalo prakticky zákaz stretávať sa so svojimi blízkymi. Takéto opatrenia sú v moderných dejinách našej krajiny, ale tiež ostatných krajín, bezprecedentné. O to väčší význam malo čím skôr realizovať pilotný psychologický výskum u tých, ktorí okrem zdravotného rizika, pracovných, spoločenských a sociálnych reštrikcií mali obzvlášť zvýšenú náročnosť starostlivosťou o deti v domácnosti.