Predstavy o demokracii ako o najlepšom spôsobe usporiadania politického systému boli donedávna spájané s falošným pocitom istoty a uspokojením z „neotrasiteľného“ postavenia euroatlantickej civilizácie a smerovania liberálnej demokracie k jej absolútnemu historickému víťazstvu. Autor sa snaží poukázať na riziká vytvárania takýchto falošných predstáv, ktoré ignorujú skutočnosť, že človek bude vždy žiť v neistom svete a nahrávajú ľahostajnosti a nezáujmu o veci verejné a reálne fungovanie demokracie. Narastajúci extrémizmus a populizmus, podceňovanie skúsenosti s ideologickými schémami nedávnej minulosti, zhoršujúci sa stav občianskej spoločnosti, prehlbovanie hospodárskej nerovnosti, strata individuálnej kontroly oslabujúca dôveru občanov v politický systém a nadnárodné korporácie, ktoré ovládajú ekonomiku mnohých krajín, ako i ďalšie narastajúce problémy na európskej i globálnej úrovni, sú jasnou odpoveďou na to, ako je nebezpečné považovať demokraciu za samozrejmosť. V práci je venovaná i pozornosť kritickému mysleniu a zodpovednosti človeka myslieť za seba samého a preberať osobnú zodpovednosť za svoje názory, rozhodnutia a skutky.