Pre historikov hádam najzaujímavejšie sú najstaršie zachované vizitácie, ktoré priamo dokumentujú obdobie prebiehajúcej búrlivej reformácie a rekatolizácie v Uhorsku a s nimi súvisiacich procesov. Tieto vizitačné protokoly poskytujú obraz meniacej sa konfesionalizácie farností, so všetkými kladmi i zápormi, ktoré so sebou búrlivá či pokojná zmena vierovyznania prinášala.
Vôbec najstaršou zachovanou vizitáciou z územia Spiša je Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmáňa v Spišskej Kapitule z roku 1629. Kvôli prevahe protestantov v Spišskej župe sa mohla napriek snahe arcibiskupa Pázmáňa i vtedajšieho spišského prepošta Hosutótyho konať iba v Spišskej Kapitule. Pokusy o vizitovanie fár Spiša sa uskutočnili nielen v rámci jej prípravy v roku 1626, ale aj po jej uskutočnení v roku 1632, či niekedy medzi rokmi 1648 – 1654, keď vizitáciu pripravoval ďalší spišský prepošt Ladislav Tarnóci. Všetci boli v tejto oblasti neúspešní. Zvizitovať katolícke kostoly a fary na Spiši sa podarilo až v rokoch 1655 a 1656.
Autora vizitácie z roku 1655 nepoznáme. Snáď ho sprevádzal spišský kanonik Martin Solčáni, ktorý vizitačný protokol neskôr skorigoval a zapísal po ňom poznatky z vizitácie spišského prepošta Jána Pálfalvaja z roku 1656. Konvolút dopĺňajú odpisy dvoch starších textov týkajúcich sa kanonických vizitácií. Prvým z nich sú nedatované inštrukcie spišského prepošta Mateja Tarnóciho (spišský prepošt 1648 – 1654) k vizitovaniu kostolov. Druhým je ešte starší text Andreja, kardinála Bátoriho (warmińský arcibiskup 1589 – 1599), v ktorom sú podobne zhrnuté punktá k vizitácii kostolov.
Všetky tieto texty poskytujú jednak všeobecný pohľad na prax vizitovania, na druhej strane veľmi konkrétny pohľad na vizitované katolícke kostoly na Spiši v čase prebiehajúcej rekatolizácie a zmeny konfesionálnej štruktúry prepoštstva.